Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Model prírode blízkeho hospodárenia v lesoch vypracovalo na podnet LPM Ulič Národné lesnícke centrum (NLC).
Autor TASR
Ulič 20. novembra (TASR) – Model prírode blízkeho obhospodarovania lesa predstavil v stredu na odbornom seminári Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič širšej lesníckej obci. Nový spôsob lesného hospodárenia na území Národného parku (NP) Poloniny je konsenzom medzi snahami ochranárov o bezzásahovosť a hospodárskymi záujmami rezortu pôdohospodárstva.
Model prírode blízkeho hospodárenia v lesoch vypracovalo na podnet LPM Ulič Národné lesnícke centrum (NLC). Ako pre TASR uviedol riaditeľ uličského štátneho podniku Peter Šiška, jedným z dôvodov jeho vzniku bolo dlhotrvajúci spor medzi ochranármi reprezentovanými najmä Lesoochranárskym zoskupením VLK a ďalšími ochranárskymi organizáciami a správcom štátnych lesov, teda LPM. Kým ochranári argumentujú potrebou bezzásahovosti na území NP, lesníci potrebou aktívnej starostlivosti, ku ktorej ich zaväzuje zákon. V uličskej doline je lesné hospodárstvo zároveň jediným z mála možných zdrojov obživy pre mnohých jej obyvateľov. Podľa Šiškových ďalších slov si však aj samotní lesníci z LPM uvedomili potrebu hospodáriť na území NP Poloniny jemnejším spôsobom.
"Cieľom prírode blízkeho hospodárenia by malo byť pretvorenie terajších porastov na porasty s diferencovanou vekovou, druhovou a genetickou skladbou. Laicky povedané, dnes keď vidíte rovnoveké porasty, kde sú stromy približne rovnakej hrúbky, rovnakej výšky, to je ten 'starý spôsob'. Toto bude minulosťou. To bol takzvaný rúbaňový spôsob hospodárenia. A my týmto prírode blízkym hospodárením prechádzame na iný spôsob. Začneme uplatňovať účelový hospodársky spôsob. A tie môžu byť dva, je výberkový hospodársky spôsob alebo podrastový spôsob v maloplošných skupinách do 0,2 hektára. Príroda si sama ukáže, čo je najvhodnejšie," priblížil princíp prezentovaného hospodárenia Šiška s tým, že zatiaľ ho uplatnili na lesnom hospodárskom celku Zboj. Od januára ho v súlade s novelou zákona o lesoch a novelou zákona o štátnej ochrane prírody zavedú na celom území vo svojej správe.
Ako však Šiška ďalej uviedol, prírode blízky spôsob hospodárenia v lesoch prináša zmenu myslenia. "Pre nás ako podnik sú to aj zvýšené náklady. Okrem iného, do budúcna si to bude vyžadovať zahustenie cestnej siete, aby bolo možné prírode blízkym spôsobom bezproblémovo hospodáriť," vysvetlil .
Počin LPM, ktorý je v prostredí štátnych správcov lesov pilotným projektom, ocenil i Jaroslav Kákoš z pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Humenné, pracovisko v Snine. "Je to určite krok vpred. Nové myslenie lesníkov a lesníctva prináša aj takéto začiatky a verím, že aj výsledky, čo sa týka prírode blízkeho hospodárenia," povedal pre TASR s tým, že skĺbiť všetky názory ochrany prírody so samotným lesným hospodárstvom je často zložité.
Pri koncipovaní nového spôsobu hospodárenia v lesoch vychádzalo NLC aj z problémov a predstáv, ktoré zadefinovala Správa NP Poloniny. "Je ešte pred nami dlhá cesta, lebo táto koncepcia sa síce dala na stôl, všetci sme ju dali s najlepším svedomím, ale prax ukáže, na čo ešte narazíme," zhodnotil výsledok spolupráce s lesníkmi jej riaditeľ Mário Perinaj.
Model prírode blízkeho hospodárenia v lesoch vypracovalo na podnet LPM Ulič Národné lesnícke centrum (NLC). Ako pre TASR uviedol riaditeľ uličského štátneho podniku Peter Šiška, jedným z dôvodov jeho vzniku bolo dlhotrvajúci spor medzi ochranármi reprezentovanými najmä Lesoochranárskym zoskupením VLK a ďalšími ochranárskymi organizáciami a správcom štátnych lesov, teda LPM. Kým ochranári argumentujú potrebou bezzásahovosti na území NP, lesníci potrebou aktívnej starostlivosti, ku ktorej ich zaväzuje zákon. V uličskej doline je lesné hospodárstvo zároveň jediným z mála možných zdrojov obživy pre mnohých jej obyvateľov. Podľa Šiškových ďalších slov si však aj samotní lesníci z LPM uvedomili potrebu hospodáriť na území NP Poloniny jemnejším spôsobom.
"Cieľom prírode blízkeho hospodárenia by malo byť pretvorenie terajších porastov na porasty s diferencovanou vekovou, druhovou a genetickou skladbou. Laicky povedané, dnes keď vidíte rovnoveké porasty, kde sú stromy približne rovnakej hrúbky, rovnakej výšky, to je ten 'starý spôsob'. Toto bude minulosťou. To bol takzvaný rúbaňový spôsob hospodárenia. A my týmto prírode blízkym hospodárením prechádzame na iný spôsob. Začneme uplatňovať účelový hospodársky spôsob. A tie môžu byť dva, je výberkový hospodársky spôsob alebo podrastový spôsob v maloplošných skupinách do 0,2 hektára. Príroda si sama ukáže, čo je najvhodnejšie," priblížil princíp prezentovaného hospodárenia Šiška s tým, že zatiaľ ho uplatnili na lesnom hospodárskom celku Zboj. Od januára ho v súlade s novelou zákona o lesoch a novelou zákona o štátnej ochrane prírody zavedú na celom území vo svojej správe.
Ako však Šiška ďalej uviedol, prírode blízky spôsob hospodárenia v lesoch prináša zmenu myslenia. "Pre nás ako podnik sú to aj zvýšené náklady. Okrem iného, do budúcna si to bude vyžadovať zahustenie cestnej siete, aby bolo možné prírode blízkym spôsobom bezproblémovo hospodáriť," vysvetlil .
Počin LPM, ktorý je v prostredí štátnych správcov lesov pilotným projektom, ocenil i Jaroslav Kákoš z pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Humenné, pracovisko v Snine. "Je to určite krok vpred. Nové myslenie lesníkov a lesníctva prináša aj takéto začiatky a verím, že aj výsledky, čo sa týka prírode blízkeho hospodárenia," povedal pre TASR s tým, že skĺbiť všetky názory ochrany prírody so samotným lesným hospodárstvom je často zložité.
Pri koncipovaní nového spôsobu hospodárenia v lesoch vychádzalo NLC aj z problémov a predstáv, ktoré zadefinovala Správa NP Poloniny. "Je ešte pred nami dlhá cesta, lebo táto koncepcia sa síce dala na stôl, všetci sme ju dali s najlepším svedomím, ale prax ukáže, na čo ešte narazíme," zhodnotil výsledok spolupráce s lesníkmi jej riaditeľ Mário Perinaj.
