Zemplínske Hámre 8. marca (TASR) - Slovensko bolo v minulosti hlavnou baštou železiarstva na území Uhorska. Niekoľko významnejších centier tohto priemyslu sídlilo aj v chotároch obcí na severovýchode krajiny. Nezriedka ich založili pôvodne ako robotnícke osady práve významní železiarski podnikatelia. To je aj príbeh Zemplínskych Hámrov ležiacich pod Vihorlatskými vrchmi neďaleko Sniny.

Základy obce položil v takzvanej Jozefovej doline okolo roku 1809 úspešný podnikateľ Jozef Rholl. V podhorskej oblasti s výskytom železnej rudy a ľahkým prístupom k palivovému drevu, vybudoval hutu s hámrami. Ide teda o relatívne „mladú“ obec, ktorá si pred časom pripomenula 200 rokov svojej existencie. Ešte ako osadu ju pôvodne obývali banskí a hutnícki robotníci, ktorých sem priviedli Rhollovci z okolia Gelnice, Margecian, Rolovej Huty, ale aj ďalších uhorských miest.

"Najstarší známy písomný údaj o počte obyvateľov osady pochádza z roku 1819. V tom čase tu bývalo 128 ľudí," približuje počiatočné dejiny obce historik Martin Molnár. Narastajúci počet obyvateľstva si postupne vyžiadal rozširovanie osady, výstavbu nových drevených domov, pribudla tu aj škola pre miestne deti a kaplnka. Osada sa v roku 1918 stáva obcou Sninské Hámre a na Zemplínske Hámre je premenovaná v roku 1956.

Rhollovci sú v roku 1840 známi ako majitelia vysokej pece a jednej slovenskej pece s hámrami neďaleko Sniny. V nasledujúcom roku budujú v Jozefovej doline zlievareň, v ktorej je zakrátko vytvorená známa železná socha Herkula. Antický hrdina bojujúci s kyjakom v ruke proti bájnej hydre lermskej je po odliatí umiestnený na nádvorí kaštieľa Rhollovcov v Snine, kde sa neskôr stáva súčasťou dômyselného gravitačného vodovodu a striekajúcej fontány. V jej strede stojí dodnes.

Foto: TASR/Milan Kapusta

"Traduje sa, že v železiarňach v Jozefovej doline boli odliate až tri takéto sochy. Okrem Sniny sa jedna nachádza aj na nádvorí užhorodského hradu na Ukrajine. Je súčasťou expozície Zakarpatského múzea," vysvetľuje hovorkyňa sninskej radnice Eva Mihaliková. Po stopách tretej sochy pátrali v uplynulých rokoch viacerí nadšenci, no neúspešne. Špekuluje sa o tom, že skončila niekde v Maďarsku.

Železiarne na území dnešného Horného Zemplína sa v prvej polovici 19. storočia zaraďovali medzi tie modernejšie. Napríklad prevádzka v Remetských Hámroch na druhej strane Vihorlatského pohoria disponovala ako prvá v Uhorsku kovovým valcovým dúchadlom pri vysokej peci.

Spracovanie rudy v okrajových častiach monarchie však neskôr prestáva byť efektívne. "V 60-tych rokoch 19. storočia prichádzali aj do týchto oblastí lacnejšie valcované výrobky, čo spôsobilo že tunajšie hámre i vysoké pece postupne zatvárali," vysvetľuje M. Molnár. Známe železiarne na území dnešných Zemplínskych Hámrov napokon z ekonomických dôvodov zanikli a podobný osud stihol začiatkom 20. storočia ako posledné v Zemplínskej župe, aj železiarne pri Remetských Hámroch.

Hutníci z okolia Sniny boli po strate zamestnania nútení prechádzať na iné profesie. "Novým zdrojom príjmu našich predkov sa postupne stalo pálenie dreveného uhlia a rúbanie dreva v okolitých lesoch," dopĺňa mozaiku miestnej histórie starosta Z. Hámrov Jozef Gajdoš. Pálenie uhlia živilo podľa jeho slov takmer všetkých mužov z dediny ešte po druhej svetovej vojne. "Ako uhliari boli Hámorčania známi vo všetkých horských obciach na východnom Slovensku od Svidníka až po rieku Uh," podčiarkuje M. Molnár.

Uhliarstvom sa už ale dnešní Hámorčania nezaoberajú. S príchodom industrializácie sa presunuli od dymiacich mílí hlavne do nového strojárskeho závodu Vihorlat Snina. Po zmene režimu však najväčší zamestnávateľ regiónu, u ktorého pracovalo vyše 6000 ľudí, zanikol. Ľudia z obce sa museli opätovne prispôsobiť novým pomerom. Pre nedostatok práce v Snine a okolí opúšťajú mnohí svoje domovy a cestujú za zamestnaním do iných regiónov Slovenska. Ďalší skúšajú šťastie v zahraničí.

Obyvatelia dediny si dnes zarábajú na živobytie napríklad prácou v okolitých lesoch, vo fabrike spracúvajúcej drevo, v humenskom mäsokombináte, ale aj ako súkromní podnikatelia či zruční murári a remeselníci. Nové projekty obce majú ambíciu podporiť miestnu zamestnanosť cez rozvoj turizmu.

V obci pribudne múzeum a technické pamiatky za vyše 1,1 milióna eur

Zemplínske Hámre začali realizovať vo februári tohto roka tematicky unikátny projekt s podporou Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Jeho rozpočet vo výške viac ako 1,1 milióna eur pokryje nákup artefaktov a výstavbu viacerých objektov, ktoré budú onedlho zoznamovať návštevníkov obce s jej niekdajšiu baníckou, železiarskou a uhliarskou tradíciou.

Zemplínske Hámre sú najmladšou obcou v regióne Snina, no i napriek tomu sa k nim viaže zaujímavá história. "Keďže sa do dnešných čias zachovala len nepatrná časť z jej pôvodných objektov, vybudovaním replík niektorých zničených technických diel chceme oživiť kultúrne a priemyselné dedičstvo obce a vytvoriť v nej potrebné zázemie pre rozvoj celoročnej turistiky," hovorí o projekte, ktorý sa rozhodli podporiť švajčiarski partneri, manažérka Daniela Galandová.

Projektový zámer s názvom "Obnovme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch" financuje výstavbu obecného múzea, ktoré bude sídliť v objekte pôvodnej kamennej murovanice. V pláne je aj výstavba repliky hámru s vodným náhonom, vysokej pece na tavenie železa, míle, kedysi používanej na pálenie uhlia, drevenej zvonice, turisticko-informačného centra pri miestnom kameňolome, ale aj nového náučného chodníka.

Foto: TASR/Milan Kapusta

"Ideme ďalej rekonštruovať bývalú úzkokoľajku, po ktorej sa v minulosti dopravovala železná ruda, o niečo neskôr drevené uhlie a naposledy vyťažené drevo z okolitých lesov. Umiestnime na ňu rušeň s dvoma oplechovanými vozňami a dobovú drezinu na ručný pohon. Obnovíme zároveň aj štôlňu, kde sa ťažila v minulosti železná ruda," predstavuje ďalšie výstupy projektu starosta Zemplínskych Hámrov Jozef Gajdoš. Dodáva, že unikátnu turistickú atrakciu pod Vihorlatskými vrchmi bude prezentovať novozriadená internetová stránka vo viacerých jazykoch.

Zemplínske Hámre spolupracujú pri realizácii tohto ambiciózneho zámeru s viacerými partnermi - Slovenským technickým múzeom v Košiciach, Zemplínskym múzeom v Michalovciach a Baníckym múzeom vo švajčiarskom Sarganse. Príprava remeselných dielní a prepojenie obce s existujúcou sieťou cyklotrás je úlohou sninskej organizácie Fénix.

Stavebná časť projektu, ktorá odštartovala v uplynulých dňoch, má byť podľa slov starostu ukončená v závere roka. "Následne na to budeme vdychovať projektu život, čiže budeme školiť ľudí pre múzeum či novovybudované informačné centrum," objasňuje Gajdoš, ktorý sa teší na pozitívne zmeny v obci. "Verím, že sa Zemplínskymi Hámrami preženie v budúcnosti oveľa viac turistov ako doteraz. Niektorým sa ich nová podoba zapáči možno natoľko, že sa tu rozhodnú zakoreniť, a to by bolo fajn."

Českí filmári premenovali východoslovenskú obec na Nesvadbovo

Rekreačný areál s vyhrievanými bazénmi a saunou, viacero športovísk, parky s fontánami, vynovené chodníky a cesty. Nechýba kompletne dobudovaná kanalizácia, plynovod, moderná škola, k tomu navyše turistické chodníky a cyklotrasy križujúce blízke pohorie. To všetko majú v ponuke Zemplínske Hámre neďaleko Sniny. Obec sa však napriek svojej atraktivite borí s jedným vážnym problémom. Pomalým krokom sa postupne vyľudňuje.

V Zemplínskych Hámroch dnes žije viac ako 1200 ľudí, čo nie je až také malé číslo. Problémom je však stále klesajúci prirodzený prírastok miestneho obyvateľstva. Nezadaní pribúdajú a novorodencov je tu čoraz menej. "Naša obec prekvitala azda najviac v polovici 60. rokov minulého storočia. Miestnu základnú školu vtedy navštevovalo okolo 350 žiakov. Po zmene režimu sa ale začala obec postupne vyľudňovať,“ poznamenáva starosta Z. Hámrov Jozef Gajdoš. Za pravdu mu dávajú obecné štatistiky. Základnú školu navštevovalo v roku 2000 už iba 140 detí, dnes ich ešte menej - 104.

Prvý muž miestnej samosprávy je generálom vo výslužbe s dlhoročnou praxou v armáde. Svoj "boj" za omladenie obce odštartoval pred 14 rokmi po nástupe na post starostu. "Začali sme ako prví na Slovensku vyplácať rodičkám finančný príspevok pri narodení každého dieťaťa vo výške 5000 korún," vysvetľuje s tým, že oveľa zaujímavejšia odmena čaká na mladomanželov, v prípade, ak sa ich prvý potomok narodí do 12 mesiacov od ich sobáša. "Ide konkrétne o 1000 eur. Čo chvíľa ho budeme vyplácať jednej mladej rodine," hovorí starosta, ktorý mení v momente vážny výraz v tvári za úsmev. Teší sa z každého nového Hámorčana.

Motivačné príspevky však spásu dedine zatiaľ nepriniesli. Naďalej sa tu rodí málo detí a desiatkam miestnych sa pred oltár aj napriek pokročilému veku stále nechce. Nepomohol ani zoznamovací večierok, ktorý zorganizovala pred časom samospráva v kultúrnom dome pre "neovrabčených" Hámorčanov a ďalších adeptov na sobáš z okolitých obcí. Nevšedná snaha o omladenie dediny pod Vihorlatskými vrchmi miestnych príliš "nenakopla", aktivity starostu však zaujali českých filmárov, ktorí o Zemplínskych Hámroch natočili úsmevný dokument s príznačným názvom Nesvadbovo.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Starosta Gajdoš odviedol za uplynulé roky v obci veľký kus roboty, zhodujú sa domáci. "Stačilo. Už mi tiahne na sedemdesiatku," odpovedá generál vo výslužbe na otázku, či sa chystá kandidovať na post kormidelníka obce v najbližších voľbách. Na sklonku svojej kariéry drží v rukách ešte jeden tromf, ktorý by mohol pritiahnuť mladých do malebnej dediny pod Sninským kameňom a posunúť jej populačnú krivku smerom nahor. "Postavili sme novú bytovku s nájomnými bytmi, chystáme sa ju skolaudovať v septembri. Keď sa projekt osvedčí, postaví sa ďalšia," sľubuje dosluhujúci starosta.

Od natočenia dokumentu, ktorý zachytil život starých mládencov a dievok z obce Zemplínske Hámre, už ubehli štyri roky. Ich samota zrejme nebude až taká definitívna, ako to načrtol spomínaný príbeh. Dôkazom toho je blížiaci sa sobáš jedného z hlavných protagonistov filmu, Jozefa Barnu, ktorý po dlhých rokoch hľadania napokon našiel svoju vyvolenú. Spoločné áno si plánujú povedať v máji tohto roka. "Bude to veľká sláva. Chceme k nám pozvať aj režisérku filmu. Ktovie, možno sa dočkáme jeho pokračovania," dodáva starosta.

M. Gajdoš vlastní platidlá takmer zo všetkých kútov sveta

Michal Gajdoš zo Zemplínskych Hámrov má doma uložené peniaze v špeciálnych šanónoch za priesvitnou fóliu. Vedie si k nim podrobnú evidenciu a občas nosieva ukazovať svojim priateľom v čiernom kufríku. Nie je to pritom nič neobvyklé. Životnou vášňou tohto 79-ročného dôchodcu je numizmatika.

"Ferdinand II. z roku 1625 - krásna minca - toliarovka," poťažkáva si v ruke jeden z najhodnotnejších kúskov svojej zbierky usmievavý Hámorčan. Jej súčasťou sú zároveň desiatky medailí a vyše 700 bankoviek takmer zo všetkých kútov sveta. Mnohých nezainteresovaných prekvapí, že nie sú vyrobené iba zo špeciálneho papiera, ale aj z plátna či kože.

M. Gajdoš začal zhromažďovať svoju zbierku pred mnohými desaťročiami. "Raz mi doniesol jeden známy do obchodu, v ktorom som pracoval, litrovú fľašu plnú starých mincí, dopočul sa, že sa o ne trocha zaujímam. Mohlo to byť v roku 1960. Dohodli sme sa na nejakej symbolickej odplate. No a od tohto momentu som z rúk už žiadnu zaujímavú mincu nepustil."

Foto: TASR/Milan Kapusta

O časť svojej zbierky prišiel iba raz - nedobrovoľne. "Vlastnil som niekoľko zlatých mincí. Keď sme sa sťahovali, stratili sa, nenašli sa nikdy," zvážnie na krátku chvíľu spomínaný zberateľ. Vzápätí sa ale opätovne smeje, keď sa snaží vysvetliť, čo je vlastne na numizmatike také očarujúce. "Ste na rybačke, sedíte pri vode, trčíte tam tri hodiny a nechytíte nič. Niekto sa vás opýta, prečo tam vlastne chodíš? Odpoveď je rovnaká pre všetky záľuby - pretože ma to baví."

Zberateľ-penzista vlastní bankovky z Barbadosu, Islandu, Nepálu, Pakistanu, Ugandy a mnohých ďalších krajín, ktoré sa rátajú na desiatky. Najviac si váži zhromaždené československé platidlá z roku 1919, ktoré sú medzi domácimi numizmatikmi veľmi vzácne. Nesplnený zberateľský sen nemá. "Človek aj tak nemôže mať všetko. Ja som získal v živote najväčší poklad v podobe mojich piatich dcér," vyznáva sa dôchodca.

Svojej záľuby sa aj napriek pokročilému veku zatiaľ zbaviť nemieni. O niekoľko dní sa chystá na pravidelné stretnutie humenského klubu numizmatikov, ktorého je členom. "Manželka sa ma z času na čas pýta, či musím za známymi chodievať do mesta každý mesiac. No, nemusím, ale ešte stále chcem, je moja zvyčajná odpoveď," uzatvára M. Gajdoš.

Obec pod Vihorlatskými vrchmi majú v obľube turisti aj rekreanti

Zemplínske Hámre, ktoré sú jedným z východiskových bodov do Vihorlatského pohoria, majú v obľube hlavne aktívni milovníci prírody. Obec má však čo ponúknuť aj bežným rekreantom a to hlavne počas letných mesiacov, keď je v prevádzke tamojší športovorekreačný areál.

Možností pre pešiu turistiku so štartom v Zemplínskych Hámroch je viacero. "Z obce vedie turistická značená trasa (TZT) do sedla Tri Tably, čiže na hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov. Z tohto miesta následne vedú ďalšie trasy do sedla Rozdiel a k Poľane pod Vihorlatom. Z Troch Tabiel sa dá dostať po ďalších TZT aj na Sninský kameň, Nežabec a cez Strihovské sedlo až do obce Podhoroď," opisuje známe trasy pohoria člen humenského Outdoor klubu Róbert Žolna. Z Troch Tabiel sa podľa jeho slov zvyknú vydávať niektorí turisti aj k jazeru Morské oko.

Spolu so spomínaným jazerom patrí Sninský kameň k najnavštevovanejším miestam Vihorlatského pohoria. Skladá sa konkrétne z dvoch plošne ako aj výškovo rozdielnych skalných útvarov, ktoré sú prístupné pre turistov po železnom schodisku. Z ich vrcholu sa dá v prípade priaznivých poveternostných podmienok dovidieť na pohoria Poľska, Ukrajiny, nezriedka aj na oveľa vzdialenejšie - Vysoké Tatry.

Nevšedné prírodné scenérie v okolí Zemplínskych Hámrov je možné spoznávať aj na horskom bicykli. Čoraz populárnejšie sú tu nedávno vybudované trasy, ktoré kopírujú sieť bývalých úzkokoľajových lesných železníc. Medzi tradičné cyklistické ciele patria napríklad biokúpalisko na Sninských rybníkoch či observatórium s planetáriom na Kolonickom sedle. O niečo vzdialenejšie trasy privedú cyklistov k dreveným kostolíkom vo viacerých obciach regiónu.

Spomínaný športovorekreačný areál v Zemplínskych Hámroch vybudovala pred niekoľkými rokmi miestna samospráva. "Máme tu antukové tenisové, kurty, futbalové ihrisko, ihrisko s umelou trávou, je tam plavecký bazén a detský bazén, ktoré majú ohrievanú vodu, čiže na obec celkom nadštandardné podmienky," pochvaľuje si starosta Jozef Gajdoš. Samospráva odštartovala v týchto dňoch realizáciu ďalšieho projektu zameraného na podporu miestneho turizmu. Pozostáva z výstavby viacerých objektov a replík technických pamiatok, ktoré nadväzujú na tamojšiu históriu baníctva, uhliarstva a železiarskej výroby.

Zatiaľ nesplnenou víziou obce je projekt lyžiarskeho strediska Biele kamene. Zemplínskym Hámrom sa podarilo získať pred časom pre tento zámer potenciálneho investora, nie však podnikateľov z regiónu. Tí sa z obáv o návratnosť celej investície zatiaľ odmietajú podieľať na jej spolufinancovaní. Nosnou myšlienkou celého projektu je podľa slov starostu Gajdoša práve viaczdrojové financovanie, aby z neho profitoval nielen hlavný investor, ale aj domáci. Pre chýbajúcu dohodu tak zostáva projekt naďalej iba na papieri.