< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Intrigy sú nanič, na voľby sa treba tešiť

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

J. Hrabko komentuje nedohodu opozície na spoločnej koalícii.

Situácia na politickom trhu v súvislosti s kandidátnymi listinami sa číri. Strany a koalície ich majú čas podať do konca tohto týždňa a čím bližšie je nedeľa, tým viac strán bude oznamovať, kto ich povedie do volieb. A s kým.
Nepokojná bola hlavne situácia na tzv. pravom brehu politického spektra. Zástupcovia piatich strán – PS, Spolu, Za ľudí, SaS, OĽaNO – vajatali okolo možnej koalície tak dlho, až kým sa nepovadili. Čo je vskutku dobrý nástup do volebnej kampane: problémom je iba to, že nie pre nich, ale ich politickú konkurenciu.

No. Na to, aby koalícia mohla vzniknúť, musia najskôr existovať strany, ktorú ju reálne aj chcú, a nie sa tak iba pod tlakom vonkajších okolností tvária. Pritom – a ako vždy – hlavný problém nie je v tom, ako voviesť stranu do koalície, či tzv. programové priority, ale určiť, kto bude jej tvárou. Alebo hovorcom. Pretože ten by bol aj na mediálnom výslní, ostatní by museli oveľa ťažšie zápasiť o prednostné hlasy voličov.

Vidno to aj teraz, hoci žiadna koalícia nevznikla. Ani z troch, ani zo štyroch ani z piatich ba ani zo šiestich politických strán. Čierneho Petra dnes drží v rukách A. Kiska a jeho ľudia, ktorému ho vtlačili bývalí tvorcovia koalície, angažované médiá a časť spoločnosti. Akurát, že z pohľadu Za ľudí, neexistoval a stále neexistuje žiadny politický dôvod, aby koalíciu uzatvárali a kreslo jej hlavného tribúna niekomu inému prenechali.

A. Kiska sa v tomto prípade správal až prekvapujúco politicky dobre: dával pozor, aby ho nevynechali už uzatvorených dohôd viacerých strán – o vzájomnom neútočení, či odmietnutí spolupráce so Smerom-SD, SNS a Kotlebovci ĽSNS – a inicioval tiež vznik koalície, o ktorej síce vedel, že je nereálna, ale navonok vyznela pre mnohých pekne – teda spolu s KDH. Musel pri tom prežuť aj verejné poníženie, keď ohlasoval podpis dohody na stretnutí, ku ktorému neprišlo, ale či sa to niekomu páči alebo nie, dosiahol to, čo dosiahnuť chcel – je tvárou a predsedom politickej strany, ktorá zrejme bude po voľbách hovoriť do vecí verejných. Žiadny R. Mistrík, z exprezidenta vyrástol normálny politický hráč. A teda aj konkurent pre ostatných.

Mimochodom, A. Kiska urobil iba to isté, čo pred ním M. Truban a M. Beblavý – založil vlastnú politickú stranu. Faktom je, že aj s R. Sulíkom a s I. Matovičom ukrajujú zo spoločného koláča, a nie z iného politického spektra. Napokon, keď sa nedokázali, nechceli alebo nemohli dohodnúť na koalícii, je to ich vec, o ich ďalšom verejnom pôsobení aj tak rozhodnú voliči. Intrigy sú nanič, na voľby sa treba tešiť.