< sekcia Publicistika

CHOCHLÍKOVÁ: Strach zo súperiek? To nie. Obavy mávam skôr z rozhodcov

Slovenská kickboxerka Monika Chochlíková v TABLET.TV. Foto: Teraz.sk

Slovenská kickboxerka Monika Chochlíková získala pred pár dňami v Sarajeve titul majsterky sveta, a tak sme sa s ňou v štúdiu TABLET.TV o ceste za ním porozprávali.

Bratislava 31. októbra (Teraz.sk) – Slovenskej kickboxerke Monike Chochlíkovej sa pred pár dňami splnil jeden z najväčších snov. V poslednú októbrovú sobotu si v Sarajeve vybojovala titul majsterky sveta v disciplíne K1 žien do 52 kg. Jej triumf je o to cennejší, že na ceste za zlatom jasne dominovala v každom jednom zo štyroch zápasov, čo jej tréner a priateľ v jednej osobe označil za neskutočný masaker. A najmä o jej účinkovaní na šampionáte v bosnianskej metropole sme sa rozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Chochlíková necestovala na tohtoročné MS s malou dušičkou. Na cenný kov si trúfala, no o zlate sa jej iba snívalo. A tento sen sa stal na konci jej „pobytu“ v Sarajeve skutočnosťou. „Chcela som získať medailu, no a samozrejme, že zlatá by ma potešila najviac. Ale nebol to môj hlavný cieľ,“ rozhovorila sa členka VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorá na ceste za zlatom zdolala štyri súperky – Rumunku Balsoiouovú, Grékyňu Raftopoulouovú, Veicovú zo Srbska a napokon vo finále aj Brazílčanku Nunezovú. Vo všetkých štyroch súbojoch mala jednoznačne navrch, titul majsterky sveta získala s absolútnym prehľadom. Mala svoje rivalky dôkladne preštudované? „Pred šampionátom som vedela, ktoré dievčatá sú moje potenciálne súperky, ale až priamo v dejisku sa uskutočnil žreb. Dopredu som nepoznala ani jednu z nich, čiže do ich podrobných analýz a následných taktík boja proti nim sme sa s trénerom púšťali postupne. Strach či nejaký prehnaný rešpekt nemávam, v Bosne som sa skôr obávala bodovania zo strany rozhodcov. To totiž býva na takýchto podujatiach vždy špecifické, keďže arbitri bodujú každý čistý a efektívny úder. Lenže to pre každého z nich znamená častokrát niečo iné. Viem, o čom hovorím, v minulosti som to už zažila, no našťastie to nebol tento prípad,“ pokračovala Chochlíková.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MONIKOU CHOCHLÍKOVOU:



Neomylnú púť 23-ročnej trenčianskej rodáčky svetovým šampionátom označil jej tréner a zároveň dlhoročný priateľ Tomáš Tadlánek slovami „neskutočný masaker“. Očakávala ona sama až takú dominanciu v jej podaní? „Vôbec nie, práve naopak. Po absolútne jednoznačnom triumfe v úvodnom zápase som ostala skôr prekvapená. Nastali menšie obavy, aby som nezažila v druhom súboji veľký skok a súperka ma nezaskočila. Našťastie sa to nikomu nepodarilo až do konca turnaja. A základ úspechu? Najmä to, že som bola veľmi dobre psychicky pripravená. V lete som totiž na univerzitných ME zdolala viacero súperiek z vyššej váhovej kategórie, a tým pádom som si oveľa viac verila,“ zamyslela sa slovenská reprezentantka, ktorá po návrate z MS dostala od riaditeľa Odboru riadenia športov vo VŠC Dukla Banská Bystrica Pavla Kobelu možnosť stať sa profesionálnou vojačkou.

Cesta Chochlíkovej ku kickboxu či thajskému boxu, ktorému sa taktiež venuje, bola viac-menej prirodzená. Od šiestich rokov totiž cvičila karate, no to sa jej po čase zunovalo. „Venovala som sa mu desať rokov. Po čase som však stratila motiváciu, cítili som, že stagnujem, nikam sa neposúvam a v neposlednom rade som začala aj častejšie prehrávať. A to nemám rada. Niekedy v tom čase mi kamarát, taktiež bývalý karatista, odporučil vyskúšať thajský box. A to bol vlastne začiatok mojej cesty k týmto športom,“ vysvetlila Monika, ktorej snom je súťažiť na olympiáde. Lenže kým thajský box či kickbox nie sú súčasťou olympijského programu, karate doň pred budúcoročným podujatím pod piatimi kruhmi v Tokiu zaradili. Nemrzí ju teraz, že tomuto športu dala pred rokmi košom? „Trochu aj áno, ale stále si hovorím, že všetko je tak, ako má byť. Zároveň stále verím, že aj športy, ktorým sa v súčasnosti venujem, dostanú na olympiáde čoskoro zelenú.“

V hlave nosí ďalšie sny


Pri sledovaní kickboxu či thajského boxu možno laicky konštatovať, že ide o rizikové športy. Úspešná slovenská reprezentantka to však na základne vlastných skúseností vidí trochu inak. „Na jednej strane je pravda, že svoje kvality prezentujeme formou akéhosi poškodenia súpera, no na druhej sme zasa zvyknutí údery inkasovať. Ak to napríklad porovnám s hokejom, v ňom sa vyskytujú omnoho vážnejšie zranenia, keďže mnohé súboje sú nečakané a častokrát sú hráči nepríjemne faulovaní zozadu. U nás sa všetko odohráva spredu a ak sa niekto zo súperov otočí druhému chrbtom, rozhodcovia automaticky zápas načas prerušia. Z tohto pohľadu je to, paradoxne, bezpečnejšie,“ ozrejmila Chochlíková, ktorej čelo zdobí 7-centimetrová jazva, čo je zároveň jej najvážnejšie zranenie v doterajšej kariére.



Hoci sa sympatickej Trenčianke ziskom titulu svetovej šampiónky v kickboxe splnil jeden z jej najväčších snov, už nosí v hlave ďalšie. „Snívam ešte o titule majsterky sveta v thajskom boxe a taktiež o účasti na olympiáde. Ak by tie olympijskej hry nevyšli, existuje ešte možnosť svetových hier. To je vlastne najvyššia súťaž, na ktorú sa môže kvalifikovať športovec neolympijských športov. A nejaká medaila z tohto podujatia by ma takisto mimoriadne potešila,“ uzavrela študentka 5. ročníka športového manažmentu na Masarykovej univerzite v Brne.