Bratislava 21. augusta (Teraz.sk) – Pravidlá výkupu kovov sa od nového roka výrazne zmenia. Do účinnosti vstúpi nový zákon o odpadoch, ktorý zakazuje platenie za šrot v hotovosti. „Demolujú sa funkčné celky, aby niekto zarobil pár centov vo výkupni kovov,“ komentoval pre TABLET.TV minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) opatrenie, na základe ktorého sa za kovy bude platiť len na účet, alebo poštovou poukážkou.

Pôvodne dokonca uvažoval o tom, že by sa výkup kovov od fyzických osôb zakázal úplne. Mestá a obce však argumentovali, že by tak o možnosť odovzdávať šrot prišli aj bezúhonní občania a predstavitelia priemyslu zasa tým, že im zákaz komplikoval dodávateľsko – odberateľské vzťahy.

„Požiadali nás, aby sme urobili prechodné obdobie, kedy sprísnime podmienky tak, aby sme čo najviac eliminovali trestnú činnosť pri výkupe kovov,“ povedal Žiga.

Ľudia podľa neho dostanú svoje peniaze, ale budú ľahšie identifikovateľní. „Presne vieme, kto tie peniaze dostal. V prípade, že doniesol do výkupne šrot, ktorý pochádza z trestnej činnosti, máme zápis z jeho občianskeho preukazu, číslo účtu, respektíve adresu, kde prebral peniaze. Materiál, ktorý doniesol do výkupne, musí byť skladovaný sedem dní,“ dodal.

Na otázku, či aj obyvatelia rómskych osád dostanú zaplatené len bezhotovostne, napríklad poštovou poukážkou, odpovedal kladne. „Pre sociálne dávky dokážu chodiť na poštu, naučia sa aj toto,“ konštatoval Žiga. Dodal, že podobné opatrenie už zaviedli v Čechách a pomohlo výrazne znížiť kriminalitu súvisiacu s výkupom kovov.

POLITIKA Tu a teraz 2015-08-20 by terazmedia

Zákon o odpadoch by mal pomôcť aj pri prevencii vzniku a likvidovaní už existujúcich čiernych skládok. „Najlepšie sa o čierne skládky vedia postarať mestá a obce. Na likvidáciu starých čiernych skládok sme našli peniaze v Recyklačnom fonde, ktorý sa podľa nového zákona bude od budúceho roka rušiť,“ povedal.

„Poskytli sme mestám a obciam desať miliónov eur, aby mohli urobiť „zelenú čiaru“ za čiernymi skládkami z histórie. Budeme sa snažiť získať aj ďalšie prostriedky. Starostovia aj policajný zbor budú mať podľa nového zákona väčšie právomoci pri postihovaní pôvodcov čiernych skládok,“ dodal minister.

Rozpracované sú projekty zonácie Tatranského národného parku a Slovenského raja, ktorý má podľa ministra šancu byť vyzónovaný skôr. „Slovenský raj vyzerá veľmi nádejne aj preto, že tam nie toľko vlastníkov,“ poznamenal. „Našli sme prostriedky na odkúpenie najvzácnejších častí Slovenského raja. Kúpili sme Tomášovský výhľad a 80 hektárov lesa okolo,“ dodal Žiga.

Minister reagoval aj na diskusiu o klimatických zmenách, ktorú na Slovensku podčiarklo mimoriadne horúce leto. „Prebieha veľmi vážna diskusia ohľadom nového Kjótskeho protokolu a toho, kto sa k nemu pripojí. Nemá zmysel, aby Európska únia urobila jednostranný akt, ak zo svetového hľadiska ovplyvňuje vypúšťanie emisií možno desiatimi, možno trinástimi percentami. Medzi najväčších znečisťovateľov patria USA, India a Čína,“ povedal. Dodal, že na záver roka sa črtá veľký klimatický samit v Paríži, ktorý by mal určiť smer ďalšieho postupu v tejto otázke.

Slovensko podľa neho od roku 1990 znížilo emisie o 41 percent a to napriek tomu, že skleníkové plyny pochádzajúce z dopravy narástli.

„Menil sa charakter výroby, z ťažkého chemického a oceliarskeho priemyslu sa prešlo na automobilový a elektrotechnický priemysel. Chemický priemysel ostal, ale nie je taký znečisťujúci, ako bol v 90. rokoch. Výrazne sme zvýšili energetickú efektívnosť budov,“ poznamenal Žiga.

Slovensko podľa neho v tlaku na zníženie emisií pokračuje. „Na úrovni legislatívy, či už z Národnej rady, alebo vlády, tlačíme podnikateľov k tomu, aby menili technologické zariadenia, aby neboli tak masívne založené na skleníkových plynoch,“ dodal Žiga.

Dôležité sú tiež opatrenia na ochranu vody. „Slovensko začalo túto cestu dobre, naši otcovia a dedovia stavali vodné nádrže, ktoré zachytávali vodu v prírode,“ poznamenal minister. „V súčasnosti nie sme často svedkami dlhotrvajúcich dažďov. Príde jedna búrka, spadne veľa vody. Ak ju nezachytíme vo veľkých vodných nádržiach, odtečie a v časoch sucha budú jej zdroje obmedzené. A vodné nádrže pôsobia aj protipovodňovo,“ dodal.

„V roku 2014 bolo na severe Slovenska niekoľko veľkých búrok. Keby sme nemali Liptovskú Maru a Oravskú priehradu, ktoré v tom období zachytili 55 miliónov kubíkov vody, celý Liptov a Orava je pod vodou podobne, ako boli regióny z poľskej strany hranice,“ pripomenul Žiga.

„Samozrejme, treba urobiť kombináciu zelených a sivých opatrení, aj zachytávanie vody v lese, aj veľké vodné nádrže,“ povedal na margo „zelených“ projektov, ako sú napríklad hrádzky.

Za svoje najdôležitejšie kroky z aktuálneho volebného obdobia považuje zákon o odpadoch, ústavné zakotvenie zákazu vývozu vody, zmeny v zákone o ochrane prírody a zákaz ťažby rádioaktívnych látok bez odobrenia referendom. „V tejto chvíli pracujeme na tom, aby sme vyčerpali fondy EÚ za staré programovacie obdobie a naštartovali nový operačný program,“ uzavrel Žiga.