V obci v súčasnosti vie už len málo ľudí hovoriť pravým miestnym nárečím, aj staršie generácie, ktoré si ho pamätajú, ho miešajú so slovenčinou.
Na zabíjačke sa v Helcmanovciach nerobia jaternice ale hurky.,aktualizované
Valaličan na dôchodku má odjakživa vzťah k ľudovým tradíciám a folklóru.
Nitrianske nárečie sa už niekoľko rokov snaží dostať opäť na jazykové výslnie hŕstka nadšencov, ktorí v ňom komunikujú na sociálnych sieťach, predovšetkým na stránke s názvom Ortodoxní Nitrančani
Napriek svojmu malému územiu a nie veľmi početnému obyvateľstvu patrí Slovensko ku krajinám, ktoré sa vyznačujú množstvom, rôznorodosťou i jedinečnosťou nárečí.
Etnografka a bývalá riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková dodáva, že už na sklonku 18. storočia dokázateľne žili drotári vo viacerých spišských dedinách.
Takmer všetky výrobky robí Jozef Ďuráči z kravskej hladenice – garbiarsky spracovanej hovädzej kože prírodnej farby.
S modrotlačou sa mladý slovenský remeselník zoznámil počas štúdia na vysokej škole, kde sa venoval hlavne textilnej tlači. Prvú modrotlač vyrobil ako súčasť bakalárskej práce.
Cech gombikárstva patril podľa špecializácie do oblasti odievania a obúvania.
Beniačovská fabrika na modrotlač v meste pod Urpínom stála kedysi na mieste súčasného centra Europa.