Špecializuje sa predovšetkým na slovanské a vikingské ozdoby no v jeho portfóliu sú aj keltské šperky.
Začínala výrobou pracovných potrieb pre poľnohospodárstvo, akými boli vrecia. Postupne sa prepracovala k plachtám, obrusom, ručníkom či kobercom. ,aktualizované
Ako uviedla pre TASR, už od detstva ju bavilo maľovanie ihlou. Vyučila sa v kožušníckej škole, neskôr popri práci v zákazkovom kožušníctve stihla vyštudovať aj odevnú školu.
Svoje zručnosti získavali garbiari v južnom Nemecku. Svedčí o tom aj brezovský názov, ktorý je v originálnom nárečí garbár, čo vychádza z nemeckého gerber, uviedol historik Matúš Valihora.
Hlavnou záľubou mladej učiteľky nie je výroba karetiek, ale pradenie na kolovrátku, s ktorým chodí i na rôzne akcie. ,aktualizované
Záujem o remeselníctvo podľa Jozefa Karahutu nie je. Starí remeselníci podľa jeho slov už nie sú a mladých pribúda málo.
Dodnes sa v Medzeve zachovalo len zopár pôvodných hámrov. Posledný, ktorý sa podarilo udržať vo vlastníctve a v chode tradičnej hámorníckej rodine, je Hámor Bröstl v Zlatej doline.
Zachovávanie tradícií sa podľa Kadašiovej nedá ohodnotiť peniazmi.
Špecifickú výrobu kotlíkov začala rodina rozvíjať od roku 2000, a to z vlastného záujmu a na základe znalostí, ktoré členovia rodiny nadobudli v rôznych obecných a družstevných páleniciach.
Podľa historika Martina Tibenského, ktorý sa venoval stredovekým remeslám, sa trnavský kat tešil úcte obyvateľov mesta a mohol sa zúčastňovať na dôležitých mestských zasadnutiach. ,aktualizované