Neraz váhame, či povieme o človeku, že sa nemôžeme spoľahnúť naň či naňho. Alebo že sa nemôžeme oprieť oň či oňho.
Pri rozlišovaní spojeného alebo oddeleného písania nato/ na to sa ukazuje ako kľúčové rozlišovanie príčinného významu (dôvod, účel, cieľ).
Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci nadviazali na katolíckych bernolákovcov, ktorí uzákonili na základe kultúrnej západoslovenčiny prvýkrát spisovný jazyk.
Ide tu o konflikt medzi príslovkami a predložkovými spojeniami s platnosťou prísloviek, ktorým hovoríme aj príslovkové spojenia.
V Korpuse slovenského jazyka majú tvary slovesa zlepšiť päťnásobne početnejšie zastúpenie ako tvary slovesa vylepšiť
V tomto prípade je správne "ď". V slovenčine existuje iba sloveso zaraďovať – nie zaradzovať.
Predložku k meníme na ku vtedy, keď sa dané slovo začína na k alebo g: napríklad ku káve, ku knihám, ku gymnáziu.
Ak osoba, ktorej privlastňujeme, nie je podmetom vety, používame tvary zámena môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich. Ak privlastňujeme podmetu vety, používame rôzne tvary zámena svoj.
Princíp je úplne jednoduchý a jasný. Každé číslovkové spojenie s nesamostatnou časťou krát píšeme spolu, bez oddelenia medzerou.
Problém je v skloňovaní privlastňovacieho prídavného mena v strednom rode.