< sekcia Trenčiansky kraj

Erb Trenčína prežil bez väčších zmien takmer sedem storočí

Najstarší doklad o historickom symbole Trenčína pochádza z roku 1381. Na pečati trenčianskych mešťanov je zreteľná podoba doľava otočeného baránka, ktorý ľavou prednou nohou drží zástavku s rovnoramenným krížikom a žrď zástavky je tiež ukončená s krížikom. V stredoveku sa baránok ako symbol zvykol spájať predovšetkým s postavou sv. Jána Krstiteľa. Na snímke štátny znak a erb mesta Trenčín na priečelí mestského úradu v Trenčíne. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Podľa historika a spoluautora súčasnej podoby trenčianskeho erbu Jozefa Karlíka je Trenčín jedným z mála slovenských miest, ktoré si udržali svoj erb bez väčších zmien celé stáročia.

Trenčín 2. augusta (TASR) – Najstarší doklad o historickom symbole Trenčína pochádza z roku 1381. Na pečati trenčianskych mešťanov je zreteľná podoba doľava otočeného baránka, ktorý ľavou prednou nohou drží zástavku s rovnoramenným krížikom a žrď zástavky je tiež ukončená s krížikom. V stredoveku sa baránok ako symbol zvykol spájať predovšetkým s postavou sv. Jána Krstiteľa.

Podľa historika a spoluautora súčasnej podoby trenčianskeho erbu Jozefa Karlíka je Trenčín jedným z mála slovenských miest, ktoré si udržali svoj erb bez väčších zmien celé stáročia. "Okrem baránka sú súčasťou mestského symbolu aj ďalšie prvky, ktoré spolu vytvárajú ucelenú symboliku Kristovho pôsobenia. Šesťcípa hviezda vyjadruje narodenie Spasiteľa, korpus baránka symbolizuje samotného Krista, jeho život a pôsobenie. Žŕdka zakončená krížikom predznamenáva Ježišovu mučenícku smrť, zástavka s krížom je znamením vzkriesenia a víťazstva nad smrťou," priblížil Karlík pôvodný symbol Trenčína.

Ako dodal, v roku 1570 prichádza vo vývoji trenčianskeho historického symbolu ku kvalitatívnej zmene. Pečať mesta vyhotovená v tomto roku má vyobrazeného baránka na heraldickom štíte. "Preto už môžeme hovoriť o skutočnom erbe Trenčína a nielen o symbole. K ďalšej zmene došlo v pečati datovanej rokom 1744. V pečatnom poli na zástavke, ktorú drží baránok, nie je zobrazený kríž ako na najstaršej pečati z roku 1381, ale je štvrtená. Touto zmenou chcelo mesto upozorniť na skutočnosť, že v tomto období disponuje ďalším mestským symbolom – mestskou vlajkou, ktorej podobu zvečnilo vo svojom erbovom znamení. Mestská vlajka vychádzala z mestských farieb, biela farba prezentuje strieborného baránka a maltézsky kríž na vlajke je vyjadrený farbou červenou," uviedol Karlík.

Bez väčších zmien prežil trenčiansky erb aj obdobia úpadku, keď sa z politických či ideologických dôvodov musel erb "zjednodušiť", alebo ideologicky upraviť. "Po roku 1989, v demokratickom politickom prostredí, nastali podmienky, aby mesto prijalo heraldicky čistú podobu svojho erbu s podmienkami jeho ochrany a zásadami správneho používania. Obnovené symboly Trenčína schválilo zastupiteľstvo 21. novembra 1991," doplnil historik.

Karlík je zároveň nemilo prekvapený faktom, že mesto Trenčín v poslednom desaťročí nahrádza v propagačných materiáloch erb mestským logom a erb používa zväčša len v tých prípadoch, ktoré presne stanovuje štatút mesta. "Z minulosti trenčianskeho erbového symbolu vieme, že Trenčania sa k nemu hlásili sedem storočí, hoci si ho rôznym spôsobom prispôsobovali svojej predstave. Vyhovoval stredovekým mešťanom, protestantom, katolíkom, maďarizátorom, ale aj komunistom a zrazu prišla doba plná demokratizmu, keď sme ho na účely propagácie mesta nahradili novodobou grafickou značkou – logom," uzavrel Karlík.