< sekcia Trenčiansky kraj

Nežnú revolúciu si v Trenčíne pripomenú aj F. Gál a M. Kocáb

Na archívnej snímke Fedor Gál. Foto: TASR/Martin Baumann

V pondelok (18. 11.) budú pokračovať oslavy na Mierovom námestí. Koncert o 17.11 h otvorí česká kapela Mňága a Žďorp.

Trenčín 14. novembra (TASR) – Nežnú revolúciu si v Trenčíne spolu s obyvateľmi mesta pripomenie Fedor Gál, Michael Kocáb, ale aj výber českých a slovenských muzikantov, ktorí zažili novembrové udalosti na vlastnej koži. Podľa trenčianskej hovorkyne Eriky Ságovej bude najväčším magnetom trenčianska skupina Bez ladu a skladu.

„V deň výročia, v nedeľu (17. 11.), sa pri Pamätníku obetiam komunizmu na Námestí sv. Anny pred budovou krajského súdu o 16.00 h stretnú predstavitelia mesta i verejnosti, aby si spomenuli na tých, ktorých režim zavraždil v stalinských procesoch, pri úteku cez hranice, na ľudí, ktorým zničil životy pre vieru, vymyslené obvinenia či zopár neopatrných slov. Kladenia vencov pri pamätníku sa zúčastní aj veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl SR generál Jindřich Joch,“ uviedla Ságová.

Ako dodala, legendárnu pieseň Modlitba pre Martu príde zaspievať jazzová speváčka Dáša Libiaková. O 18.00 h poďakujú Trenčania za slobodu slávnostnou svätou omšou v Piaristickom kostole sv. Františka Xaverského na Mierovom námestí.

V pondelok (18. 11.) budú pokračovať oslavy na Mierovom námestí. Koncert o 17.11 h otvorí česká kapela Mňága a Žďorp. V 80. rokoch zažila výsluchy na Štátnej bezpečnosti i zrušené koncerty. Po nich bude pódium patriť skupine Bez ladu a skladu, ktorá zahrá na námestí po dlhých desiatich rokoch. Na Mierovom námestí privítajú aj jedného z lídrov Nežnej revolúcie Fedora Gála a prídu aj Trenčania, ktorí pomohli k zmene režimu v Trenčíne.

„Po koncertoch na námestí bude od 20.00 h v Kine Hviezda a Klube Lúč program pokračovať vystúpeniami nestorov trenčianskeho undergroundu Chóru vážskych muzikantov, sekundovať im bude legenda z moravskej strany hranice, skupina Ještě jsme se nedohodli,“ doplnila hovorkyňa.

Jedinečným zážitkom bude podľa nej aj diskusia dvoch mužov Novembra '89 Michaela Kocába a Fedora Gála. Na záver si Michael Kocáb zaspomína na časy Pražského výběru, skladby z tých čias zahrá so skupinou Karpatské chrbáty. Vstup na podujatia je voľný.

Profil sociológa, prognostika a publicistu Fedora Gála



Sociológ, prognostik a publicista Fedor Gál bol jednou z významných osobností Nežnej revolúcie. V novembri 1989 spoluzakladal Verejnosť proti násiliu (VPN), viedol Koordinačné centrum VPN aj Republikovú radu VPN. Stal sa predsedom VPN a poradcom vlády. Stál pri vzniku Nadácie Milana Šimečku a agentúry Focus.

Fedor Gál sa narodil 20. marca 1945 v koncentračnom tábore v Terezíne, kde deportovali počas vojny Židov z celej Európy. Na konci vojny tam odviedli aj jeho mamu so starším bratom Egonom. Vyrastal bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti.

Po maturite na chemickej priemyslovke v Gottwaldove pracoval vo viacerých chemických fabrikách ako Vulkan Hrádek nad Nisou, Gumon, Slovnaft a Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave. Diaľkovo vyštudoval v roku 1972 Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Prepracoval sa z robotníka až na pozíciu vedca. Potom pôsobil v niekoľkých výskumných ústavoch. V roku 1977 ukončil vedeckú prípravu zo sociológie na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied. S českými kolegami, ktorých viedol ekonóm a prognostik, dnešný prezident Českej republiky Miloš Zeman sa podieľal na originálnej československej metodológii prognózovania.

V roku 1987 sa z neho stal vedecký pracovník v slobodnom povolaní.

Na obdobie pádu komunizmu v roku 1989 spomínal slovami: "Bol som pri tom, keď sa diali veci a to je obrovský pocit, keď človek nemusí sedieť pri televízii a pozerať sa, ako niekto robí za neho dejiny."

Pripúšťa aj omyly, ktorých sa predstavitelia VPN dopustili: "Samozrejme, že sme boli entuziasti, idealisti, naivkovia, amatéri a urobili sme neuveriteľné množstvo diletantských chýb." Zároveň si kladie otázku, kto iný tu v tom čase bol. "Široko-ďaleko sa neobjavili žiadni profesionáli, podkutí politici," uzavrel. Revolúcia pre neho neznamenala len fakt z československej histórie, ale aj príbeh plný napätia a osobných drám.

Po novembri 1989 sa stal aktívnym politikom, v rokoch 1990 – 1991 viedol Koordinačné centrum VPN, Republikovú radu VPN, stal sa predsedom hnutia a poradcom vlády.

Na Univerzite Komenského pôsobil ako riaditeľ Ústavu pre sociálne analýzy. V roku 1992 sa stal doktorom ekonomických vied na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (1992) sa po útokoch na svoju osobu s rodinou vysťahoval do Prahy. Pôsobil ako vedúci tímu a docent na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe, bol spoluzakladateľom a spolumajiteľom českej televízie NOVA (1992), v roku 1995 spolu so synom založil v Prahe knižné vydavateľstvo G plus G, podnikal v oblasti technológií pre mobilné siete a internet.

Sociológ a predstaviteľ ponovembrových zmien na Slovensku Fedor Gál dodnes žije v Prahe. Slovenské štátne občianstvo si obnovil 21. augusta 2002. Ako povedal, urobil tak preto, aby mohol voliť.

Od roku 2009 sa venuje aj filmovej dokumentaristike, vytvoril scenáre k filmom Krátka dlhá cesta (2009), Husí kůže – Zimomriavky (2014) a Vzdálená blízká (2015).

Fedor Gál je spoluautorom kníh Spoločnosť vo svetle sociológie (1986), Svet vedy a poznávania (1988), Prognóza vedeckého vývoja (1990), Jana Klusáková a Fedor Gál rozmlouvají NADORAZ (1992), Násilie (1994), Hodnoty pre budúcnosť (1996), 1+1 (2004), Cesta do Indie (2005). Je autorom kníh: Možnosť a skutočnosť (1990), Z prvej ruky (1991), O inakosti (1998), Vízie a ilúzie (2000), Ľudský údel (2004). Medzi jeho novšiu tvorbu sa radí titul Přes ploty: Neodstraněná pošta (2017). K svojmu odchodu zo Slovenska sa vyjadril v knihe rozhovorov s Karolom Sudorom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu (2017). On sám ju označil za svoj testament s tým, že je čas posunúť štafetu iným.

Fedor Gál venoval v roku 2016 Karloveskej knižnici v Bratislave 3000 kníh. V celoživotnej knižnej zbierke sú tituly o dejinách, sociológii, filozofii, ale aj beletria a knihy o umení.

Novembrové udalosti sú pre Fedora Gála nezabudnuteľné. "Na jar 2018 mi v predtuche nadchádzajúceho tridsiateho výročia Nežnej revolúcie napadlo: Bolo by fajn, keby sme dokázali reflektovať vlastné pokusy a omyly, víťazstvá a prehry, vlastné malé dejiny v kontexte tých veľkých. Čosi ako: takto som si žil posledných tridsať rokov. Oslovil som teda niekoľko ľudí, s ktorými sme boli "pri tom", keď sa menil režim. Potom začali pribúdať ďalší a ďalší..," uviedol po vydaní svojej knižnej novinky s názvom Mojich posledných tridsať rokov (2019) Fedor Gál, jeden z hlavných protagonistov Novembra '89, ktorý sa už desaťročia otvorene a razantne vyjadruje k veciam verejným.