Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Dolná snemovňa britského parlamentu definitívne odhlasovala brexit

Dolná snemovňa britského parlamentu, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Podľa nej návrh podporilo 330 poslancov, 231 bolo proti. O návrhu bude následne hlasovať Snemovňa lordov. Ak ho schváli, Británia opustí EÚ 31. januára tohto roka.

Londýn 9. januára (TASR) - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu vo štvrtok definitívne odhlasovali návrh vykonávacieho zákona k odchodu Británie z Európskej únie. Informovala o tom agentúra AP.

Podľa nej návrh podporilo 330 poslancov, 231 bolo proti. O návrhu bude následne hlasovať Snemovňa lordov. Ak ho schváli, Británia opustí EÚ 31. januára tohto roka.

Po vystúpení bude do konca roka 2020 nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého budú vzájomné vzťahy oboch strán pokračovať ako doteraz, zatiaľ čo budú rokovať o nových vzťahoch.

Odhlasovanie brexitu Dolnou snemovňou je podľa AP víťazstvom pre Johnsona


Štvrtkové definitívne odhlasovanie návrhu vykonávacieho zákona k vystúpeniu Británie z Európskej únie poslancami Dolnej snemovne britského parlamentu je víťazstvom pre predsedu vlády Borisa Johnsona, ktorý prisľúbil, že Spojené kráľovstvo opustí Úniu v plánovanom termíne, konštatovala agentúra AP.

Návrh (Withdrawal Agreement Bill) po trojdňovej debate podporilo 330 poslancov, 231 bolo proti. O návrhu bude následne hlasovať Snemovňa lordov. Ak ho schváli, Británia opustí EÚ 31. januára tohto roka.

Podľa agentúry AFP začne Snemovňa lordov diskutovať o návrhu na budúci pondelok, pričom hlasovať o ňom bude pravdepodobne najneskôr 22. alebo 23. januára.

Po 27. januári by s ním mala formálny súhlas vysloviť kráľovná Alžbeta II.

Dohodu o brexite musí ešte ratifikovať Európsky parlament, čo sa očakáva 29. januára.

Po vystúpení Británie z EÚ bude do konca roka 2020 nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého budú vzájomné vzťahy oboch strán pokračovať ako doteraz, zatiaľ čo budú rokovať o nových vzťahoch.

AFP poznamenala, že štvrtkové hlasovanie umožnilo Británii stať sa prvým členským štátom, ktorý opustí Európsku úniu a ukončí tým roky hádok, ktoré viedli k pádu dvoch vlád a rozdelili krajinu. Stane sa tak 43 mesiacov po tom, čo Briti odhlasovali v referende vystúpenie z EÚ.


Výberová chronológia udalostí spojených s vystúpením Británie z EÚ:


23. júna 2016 - Občania v referende odhlasovali vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie (EÚ), označované neformálne ako brexit.


24. júna 2016 - Výsledky potvrdili, že britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ. Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, za zotrvanie Británie v EÚ 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron ohlásil, že odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová.


13. júla 2016 - Kráľovná Alžbeta II. prijala demisiu britského premiéra Davida Camerona. Ihneď nato prišla do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády.


13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. O tri dni nato ho odobrila kráľovná Alžbeta II.


29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa začal proces vystúpenia krajiny z EÚ. List prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.


8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente, zostala však najsilnejším politickým subjektom a Mayová zostala vo funkcii.


19. júna 2017 – Rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa začali dobre, vyhlásil po prvom dni rozhovorov s Britániou hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Konečný dátum brexitu bol stanovený na 29. marec 2019.


8. decembra 2017 - Predstavitelia britskej vlády a Európskej komisie (EK) dosiahli v Bruseli prvý prelom v otázke dohody o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, oznámili britská premiérka Theresa Mayová a predseda EK Jean-Claude Juncker. Premiérka vyhlásila, že dohoda o brexite zabezpečí práva pre tri milióny občanov EÚ žijúcich v Británii.


20. decembra 2017 - Prechodné obdobie po oficiálnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ by nemalo presiahnuť 31. december 2020, oznámil hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.


14. novembra 2018 – Britská vláda schválila návrh dohody o brexite. Premiérka Theresa Mayová dohodu označila za najlepšiu, akú bolo možné vyrokovať.


22. novembra 2018 – Britská strana a EÚ sa dohodli na podobe politickej deklarácie, ktorá bude upravovať vzťahy oboch strán po brexite. Spolu s 585-stranovou dohodou o brexite mal dokument schváliť summit EÚ 25. novembra. Podľa deklarácie by sa mali vzťahy medzi Britániou a Úniou zakladať na rovnováhe práv a povinností.


25. novembra 2018 - Lídri EÚ schválili na mimoriadnom summite v Bruseli dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch medzi Britániou a Úniou.


12. decembra 2018 - Britská premiérka Theresa Mayová si po hlasovaní o vyjadrení nedôvery udržala pozíciu predsedníčky Konzervatívnej strany. Premiérku podporilo 200 konzervatívnych poslancov Dolnej snemovne parlamentu, proti nej hlasovalo 117 poslancov.


18. decembra 2018 - Britská vláda oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody. Vláda zároveň uviedla, že začne firmy a občanov vyzývať, aby sa pripravili na možnosť neriadeného brexitu. Premiérkina hovorkyňa zopakovala, že prioritou vlády zostáva riadený brexit, čo je podľa nej najpravdepodobnejší scenár.


19. decembra 2018 - EK schválila záložný plán pre prípad tzv. tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Záložný plán sa týka ochrany obchodných záujmov, zabezpečenia dopravných spojov a základných finančných transakcií. Tieto opatrenia by mali trvať 100 dní.


15. januára 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie. Za schválenie dohody o odchode Británie z EÚ hlasovalo 202 poslancov, 432 bolo proti. Pred hlasovaním o dohode poslanci pomerom hlasov 600:24 zamietli dodatok, ktorý by Británii umožnil jednostranne odstúpiť od tzv. írskej poistky (backstop).


16. januára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová ustála hlasovanie o nedôvere v Dolnej snemovni britského parlamentu. Hlavný vyjednávač Európskej únie v rokovaniach o ukončení členstva Británie Michel Barnier varoval pred neriadeným odchodom Britov po tom, ako dolná komora britského parlamentu neschválila dohodu o brexite.


29. januára 2019 - Dolná snemovňa britského parlamentu schválila návrh, podľa ktorého parlament odmieta brexit bez dohody. Návrh schválili pomerom hlasov 318:310, pre vládu však nie je právne záväzný. Termín odchodu Británie z EÚ - 29. marec 2019 - je už zakotvený v platnom zákone o vystúpení.


7. februára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová prisľúbila, že dosiahne dohodu o brexite, ktorá zaistí, že Británia vystúpi z Európskej únie podľa plánu 29. marca. Mayová prisľúbila, že súčasťou dohody o brexite bude írska poistka.


27. marca 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh zákona, podľa ktorého Británia opustí Európsku úniu 12. apríla alebo 22. mája v závislosti od toho, či bude schválená dohoda o brexite vyrokovaná vládou premiérky Theresy Mayovej.


29. marca 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu ani na tretí pokus neschválili dohodu o odchode Británie z Európskej únie, ktorú s Bruselom uzavrela vláda premiérky Theresy Mayovej.


11. apríla 2019 - Lídri Európskej únie a Británie sa dohodli, že Spojené kráľovstvo môže odložiť brexit do 31. októbra. Na tlačovej konferencii po summite EÚ to potvrdil predseda Európskej rady Donald Tusk.


7. júna 2019 - Z funkcie líderky britskej Konzervatívnej strany oficiálne odstúpila premiérka Theresa Mayová. Vládny kabinet viedla, kým nebol zvolený nový líder konzervatívcov. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu dohodu o brexite, ktorú Mayovej vláda vyrokovala s Bruselom, trikrát odmietli. Podporu pre ňu nenašla ani u všetkých poslancov Konzervatívnej strany.


24. júla 2019 - Novozvolený líder britskej Konzervatívnej strany Boris Johnson sa stal oficiálne premiérom po tom, ako prijal od kráľovnej Alžbety II. poverenie na zostavenie novej vlády.


4. septembra 2019 - Britskí poslanci neschválili návrh premiéra Borisa Johnsona na vypísanie nových volieb na 15. októbra. Johnson svoj návrh predložil po tom, ako Dolná snemovňa parlamentu prijala návrh zákona, ktorý zaväzuje vládu žiadať EÚ o odklad brexitu v prípade, že v tejto veci nedosiahne do konca októbra s Úniou dohodu. Britská vláda potvrdila, že činnosť parlamentu bude pozastavená do 14. októbra. Pozastavenie činnosti inicioval premiér Boris Johnson.


9. septembra 2019 - Britská kráľovná Alžbeta II. podpísala návrh zákona, ktorý má zabrániť brexitu bez dohody.


11. septembra 2019 - Najvyšší civilný súd Škótska uznal, že rozhodnutie britského premiéra Borisa Johnsona pozastaviť činnosť britského parlamentu krátko pred vystúpením krajiny z EÚ je nezákonné. Nenariadil však zvrátenie tohto kroku.


12. septembra 2019 - Súd v severoírskom Belfaste rozhodol, že pozastavenie činnosti britského parlamentu iniciované premiérom Johnsonom je zákonným opatrením, ktoré nepoškodí mierový proces v Severnom Írsku.


24. septembra 2019 - Pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Johnsonom bolo nezákonné. K tomuto záveru dospel britský Najvyšší súd. Už na druhý deň začal parlament rokovať.


2. októbra 2019 - Britský premiér Boris Johnson uviedol, že Británia opustí Európsku úniu 31. októbra. Navrhol Bruselu, aby sa v dohode s Európskou úniou nahradila tzv. írska poistka, ktorej cieľom je zabrániť zavedeniu režimu tvrdej hranice medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko, iným protokolom.


9. októbra 2019 - Škótsky Najvyšší súd odložil rozhodnutie o tom, či v mene britského premiéra Borisa Johnsona požiada EÚ o odklad brexitu, ak to samotný premiér odmietne spraviť. Uviedol, že v prípade nemôže rozhodnúť, dokým nebudú jasné výsledky politickej debaty vo veci brexitu. S príslušným podnetom sa na súd obrátila trojica odporcov brexitu bez dohody, ktorí žiadali, aby súd v prípade hrozby takéhoto scenára uplatnil ustanovenia tzv. Bennovho zákona.


14. októbra 2019 - Vláda premiéra Johnsona si vytýčila "ambicióznu" politiku pre riešenie problematiky zločinu, ochrany životného prostredia, ako aj otázky brexitu, zaznelo počas tzv. trónneho príhovoru kráľovnej Alžbety II., ktorá slávnostne otvorila novú schôdzu zákonodarného zboru a predstavila program vlády na ďalšie legislatívne obdobie.


17. októbra 2019 - Európska únia a Británia dosiahli dohodu o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ.


19. októbra 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili dodatok k dohode s EÚ úniou o brexite, ktorý zdržiaval schvaľovanie samotnej dohody. Zákonodarný zbor hlasoval o dodatku nezávislého poslanca Olivera Letwina k príslušnému vládnemu návrhu.


19. októbra 2019 - Johnson zaslal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list so žiadosťou o odklad brexitu, pod ktorého znenie sa nepodpísal. Vzápätí však pripojil ďalší list, v ktorom sa hovorí, že britský ministerský predseda si neželá posunutie odchodu svojej krajiny z Európskej únie neskôr ako v deň stanoveného konečného termínu, teda 31. októbra.


21. októbra 2019 - Predseda Dolnej snemovne britského parlamentu John Bercow neumožnil poslancom hlasovať o novej dohode o brexite, ktorú s EÚ uzavrela vláda premiéra Borisa Johnsona. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že o rovnakej dohode poslanci hlasovali už dva dni predtým, keď schválili dodatok k revidovanej dohode o brexite na základe návrhu nezávislého poslanca Olivera Letwina.


21. októbra 2019 - Waleský prvý minister Mark Drakeford a škótska premiérka Nicola Sturgeonová požiadali Európsku radu o odklad brexitu dostatočne dlhý na to, aby sa mohlo uskutočniť druhé referendum o odchode Británie z EÚ.


22. októbra 2019 - Poslanci Dolnej snemovne parlamentu schválili v druhom čítaní návrh vykonávacieho zákona o dohode o vystúpení Británie z EÚ. K vykonávaciemu zákonu dovtedy nebolo možné predložiť pozmeňovacie návrhy.


24. októbra 2019 - Boris Johnson oznámil, že predloží Dolnej snemovni parlamentu návrh, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 12. decembra. Išlo už o tretí Johnsonov pokus o vypísanie nových volieb. Na 12. decembra bol naplánovaný aj summit lídrov EÚ v Bruseli.


28. októbra 2019 - Členské štáty Európskej únie schválili odklad odchodu Británie z Únie do 31. januára 2020.


29. októbra 2019 - Konanie predčasných parlamentných volieb na termín 12. december poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili. Návrh zákona, ktorý umožnil prvé decembrové voľby v krajine od roku 1923, schválili zákonodarcovia pomerom hlasov 438 k 20.


30. októbra 2019 - Návrh zákona o usporiadaní predčasných volieb 12. decembra odsúhlasila aj horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov.


6. novembra 2019 - Pred voľbami vypísanými na 12. decembra bol britský parlament formálne rozpustený.


12. decembra 2019 - V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa konali parlamentné voľby. Jasne v nich zvíťazila Konzervatívna strana úradujúceho premiéra Borisa Johnsona so ziskom 43,6 percenta hlasov a zaznamenala tak svoj najlepší výsledok od roku 1987. Johnson sa po oznámení volebných výsledkov zaviazal, že vláda uskutoční brexit do 31. januára 2020.


13. decembra 2019 - Škótska národná strana (SNP) zaznamenala v parlamentných voľbách výrazné úspechy v škótskych volebných obvodoch. Líderka strany Nicola Sturgeonová povedala, že Škótsko tým vyslalo "jasný signál" smerom ku konaniu druhého referenda o svojej nezávislosti.


19. decembra 2019 - Prioritou novej britskej vlády na čele s konzervatívnym premiérom Borisom Johnsonom bude "uskutočnenie odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie" v stanovenom termíne 31. januára. Kráľovná Alžbeta II. to povedala v rámci predstavenia vládneho programu na pôde novozvoleného britského parlamentu.


20. decembra 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh vykonávacieho zákona k odchodu Británie z Európskej únie. Za návrh hlasovalo 358 poslancov, proti ich bolo 234.


21. decembra 2019 - Britská vláda nariadila vydanie novej mince pri príležitosti odchodu krajiny z Európskej únie, ktorý sa uskutoční v januári 2020.


1. januára 2020 - Britský premiér Boris Johnson vo svojom novoročnom posolstve avizoval, že chce po sporoch okolo brexitu otvoriť novú kapitolu pre Spojené kráľovstvo. Krajina 31. januára vystúpi z Európskej únie a bude sa môcť "slobodne vydať vlastným kurzom".


8. januára 2020 - Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala Britániu, že v prípade, ak neurobí ústupky, nebude mať po brexite na trh Európskej únie "prístup v najvyššej možnej kvalite".