< sekcia Zahraničie

Lídri EÚ by na summite mali potvrdiť európsku perspektívu Balkánu

Predseda Európskej rady Donald Tusk počas tlačovej konferencie pred začiatkom summitu EÚ - Západný Balkán v Sofii 16. mája 2018. Foto: TASR/AP

Cieľom summitu je potvrdiť európsku perspektívu balkánskych krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale bez konkrétnych dátumov a záväzkov.

Sofia 17. mája (TASR) - Najvyšší predstavitelia Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Srbska a Kosova sa spolu s premiérmi a prezidentmi 28 členských krajín EÚ a najvyššími funkcionármi EÚ zídu vo štvrtok na summite EÚ a západného Balkánu v bulharskej Sofii.

Cieľom summitu je potvrdiť európsku perspektívu balkánskych krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale bez konkrétnych dátumov a záväzkov. Predseda Európskej rady Donald Tusk pred summitom však upozornil, že schôdzka musí kandidátskym krajinám dať prísľub investícií do infraštruktúrnych a ľudských prepojení s krajinami západného Balkánu a vnútri tohto regiónu, čo je aj v záujme samotnej Únie.

Slovensko na summite reprezentuje premiér Peter Pellegrini. Pred odchodom zdôraznil, že lídri EÚ by mali na stretnutí vyslať jasný signál, že Únia vidí budúcnosť uvedených krajín v EÚ. Zároveň pripomenul, že v týchto krajinách sú veľmi aktívni iní hráči, ako je Čína, Rusko, a preto by EÚ mala primerane vyvažovať tieto záujmy.

Vrcholnej schôdzke predchádzala večera, na ktorej lídri diskutovali o digitálnej dimenzii a inováciách, o vývoji obchodných vzťahov s USA s odkazom na americké obchodné opatrenia týkajúce sa ciel na európsku oceľ a hliník, o odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom či o migrácii.

Summit v Sofii je prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v gréckom meste Solún v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.

Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová