Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Až šesť z trinástich druhov najväčších veľrýb má podľa Svetového fondu na ochranu prírody klasifikáciu ohrozených alebo zraniteľných.
Autor TASR
Wellington 28. marca (TASR) - Kráľ pôvodného novozélandského maorijského obyvateľstva vo štvrtok vydal emotívne vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby mali veľryby rovnaké práva ako ľudia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Domorodý vládca Kiingi Tuheitia Potatau te Wherowhero VII požaduje priznanie ľudských práv ohrozeným morským cicavcom s cieľom poskytnúť im ochranu a "zdravé životné prostredie, ktoré by umožnilo obnovu ich populácie".
"Piesne našich predkov tíchnu... takže musíme ihneď konať," povedal kráľ Tuheitia v ojedinelom verejnom vyhlásení.
Pre Maorijov sú veľryby posvätné a Nový Zéland už v minulosti udelil právny status osoby niektorým prírodným elementom spirituálne dôležitým pre pôvodné obyvateľstvo.
Sopku Mount Taranaki aj rieku Whangaui, obe na Severnom ostrove, považujú Maorijovia za svojich predkov. V oboch prípadoch im zákon v roku 2017 priznal ľudské práva. Kráľ Tuheitia dodal, že rovnaké práva by zákon mal udeliť aj veľrybám "ako ochranný plášť pre naše taonga (poklady)".
K vyhláseniu maorijského kráľa sa pridal aj najvyšší náčelník zo susedných Cookových ostrovov Travel Tou Ariki. Obaja nabádajú k spájaniu znalostí pôvodného obyvateľstva s modernou vedou s cieľom dosiahnuť komplexný prístup k ochrane veľrýb. Ustanovenie chránených morských oblastí považujú za "rozhodujúci krok".
"Nemôžeme byť naďalej slepí," povedal náčelník Travel Tou Ariki a upozornil, že "veľryby zohrávajú dôležitú rolu v zdravom ekosystéme oceánu a pokles ich počtu narúša krehkú rovnováhu všetkého života v Te Moana (v mori)."
Až šesť z trinástich druhov najväčších veľrýb má podľa Svetového fondu na ochranu prírody klasifikáciu ohrozených alebo zraniteľných.
Maoriovia čelili po kolonizácii svojho teritória Európanmi od 17. storočia útlaku a diskriminácii. Vyústilo to do vojny, ktorú ukončila až Zmluva z Waitangi v roku 1840. Tento dokument sa zároveň považuje za zakladaciu listinu Nového Zélandu pod britskou vládou. Dnes tvoria Maoriovia počtom asi 900.000 obyvateľov približne 17 percent populácie štátu.
Domorodý vládca Kiingi Tuheitia Potatau te Wherowhero VII požaduje priznanie ľudských práv ohrozeným morským cicavcom s cieľom poskytnúť im ochranu a "zdravé životné prostredie, ktoré by umožnilo obnovu ich populácie".
"Piesne našich predkov tíchnu... takže musíme ihneď konať," povedal kráľ Tuheitia v ojedinelom verejnom vyhlásení.
Pre Maorijov sú veľryby posvätné a Nový Zéland už v minulosti udelil právny status osoby niektorým prírodným elementom spirituálne dôležitým pre pôvodné obyvateľstvo.
Sopku Mount Taranaki aj rieku Whangaui, obe na Severnom ostrove, považujú Maorijovia za svojich predkov. V oboch prípadoch im zákon v roku 2017 priznal ľudské práva. Kráľ Tuheitia dodal, že rovnaké práva by zákon mal udeliť aj veľrybám "ako ochranný plášť pre naše taonga (poklady)".
K vyhláseniu maorijského kráľa sa pridal aj najvyšší náčelník zo susedných Cookových ostrovov Travel Tou Ariki. Obaja nabádajú k spájaniu znalostí pôvodného obyvateľstva s modernou vedou s cieľom dosiahnuť komplexný prístup k ochrane veľrýb. Ustanovenie chránených morských oblastí považujú za "rozhodujúci krok".
"Nemôžeme byť naďalej slepí," povedal náčelník Travel Tou Ariki a upozornil, že "veľryby zohrávajú dôležitú rolu v zdravom ekosystéme oceánu a pokles ich počtu narúša krehkú rovnováhu všetkého života v Te Moana (v mori)."
Až šesť z trinástich druhov najväčších veľrýb má podľa Svetového fondu na ochranu prírody klasifikáciu ohrozených alebo zraniteľných.
Maoriovia čelili po kolonizácii svojho teritória Európanmi od 17. storočia útlaku a diskriminácii. Vyústilo to do vojny, ktorú ukončila až Zmluva z Waitangi v roku 1840. Tento dokument sa zároveň považuje za zakladaciu listinu Nového Zélandu pod britskou vládou. Dnes tvoria Maoriovia počtom asi 900.000 obyvateľov približne 17 percent populácie štátu.
