Otázka klimatickej zmeny sa stala v našej spoločnosti populárnou, ale i nesmierne dôležitou témou. Pozrite si prehľad udalostí, ako svet v roku 2019 bojoval za ochranu našej klímy.
Bratislava/Svet 2. januára (TASR/Teraz.sk) – TASR prináša výberový prehľad udalostí spojených s klimatickou zmenou a zápasom za jej zmiernenie v roku 2019.
18. januára - Tisícky študentov v Nemecku a vo Švajčiarsku demonštrovali proti nedostatočným opatreniam v boji proti globálnej klimatickej zmene. Demonštrácie boli inšpirované protestom švédskej stredoškoláčky Grety Thunbergovej, ktorá v roku 2018 dva týždne sedela pred budovou švédskeho parlamentu s cieľom upriamiť pozornosť na zmenu klímy. Thunbergová potom pokračovala v protestoch každý piatok.
Na archívnej snímke Greta Thunbergová.Foto: TASR/AP
12. februára - Nepriaznivý vplyv ľudstva na prírodu dosiahol podľa správy Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR) kritickú úroveň, ktorá by mohla spôsobiť destabilizáciu spoločností a globálnej ekonomiky. Stabilitu politického a ekonomického systému ohrozujú najmä zmena klímy, vymieranie živočíšnych druhov, erózia vrchnej vrstvy pôdy, miznutie lesov a zvyšovanie kyslosti oceánov.
Na archívnej snímke je odlesnené územie Amazonského pralesa v brazílskom štáte Para na severe krajiny. Foto: TASR/AP
15. marca - Štrajk za budúcnosť klímy sa uskutočnil na Námestí SNP v Bratislave. "Týmto štrajkom sa pripájame k piatkovým protestom študentského hnutia Fridays For Future, organizovaných po celom svete," povedala jedna z organizátorov štrajku Marta Fandlová.
Na snímke účastníci Svetového štrajku za budúcnosť klímy 15. marca 2019 na Námestí SNP v Bratislave.Foto: TASR - Pavol Zachar
23. marca - Ak by sa nebrala do úvahy ľudská činnosť, atmosféra by sa podľa počítačových modelov v 21. storočí mierne ochladzovala. Vzhľadom na ľudský faktor sa do konca storočia môže otepliť o 4-5 stupňov. Najmenej sa otepľuje v rovníkových oblastiach, najviac v polárnych, predovšetkým na severnej pologuli, kde je arktická oblasť pokrytá oceánom. Na Slovensku sa do roku 2050 môže otepliť o dva stupne a do roku 2100 až o 4,5 stupňa, čím sa naša klíma priblíži Turecku a Grécku. Uviedol to klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
17. apríla - Greta Thunbergová sa stretla s pápežom Františkom vo Vatikáne. Boj proti klimatickým zmenám a starostlivosť o Božie stvorenia patria k hlavným pilierom pápežovho pôsobenia v pápežskom úrade: pápež povzbudil aktivistku, aby vo svojej kampani za ochranu klímy pokračovala.
Na snímke vpravo mladá švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová a vľavo pápež František počas stretnutia po pravidelnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 17. apríla 2019.Foto: TASR/AP
26. apríla – Stovky stredoškolských aj vysokoškolských študentov vyšli do ulíc Bratislavy, aby v rámci podujatia Akčný deň 2019 upozornili na ekologické problémy spojené s klimatickou zmenou.
2. mája - Britský parlament ako prvý na svete vyhlásil núdzový stav, ktorý mal umožniť prijatie opatrení proti klimatickým zmenám. Opatrenie bolo schválené po 11-dňových klimatických protestoch.
Britský parlament, ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
10. mája - Írsky parlament vyhlásil v krajine stav klimatickej núdze. Írsko sa tak po Británii stalo druhou krajinou na svete, ktorá pristúpila k takémuto kroku.
28. mája - Svetoví lídri a firmy musia pravdivo informovať o rozsahu klimatickej krízy. Na klimatickej konferencii s názvom R20 Austrian World Summit to vo Viedni to vyhlásili herec a bývalý guvernér amerického štátu Kalifornia Arnold Schwarzenegger a 16-ročná Švédka Greta Thunbergová.
Na snímke zľava generálny tajomník OSN António Guterres, klimatická aktivistka Greta Thunbergová, rakúsky prezident Alexander Van der Bellen a zakladateľ organizácie R20 a americký herec a bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger pózujú pred tretím klimatickým summitom mimovládnej organizácie R20 - Regióny klimatických opatrení vo Viedni 28. mája 2019.Foto: TASR/AP
7. júna - Švédska aktivistka za ochranu životného prostredia a boj proti klimatickej zmene Greta Thunbergová získala ocenenie Veľvyslanec svedomia, ktoré udeľuje organizácia Amnesty International (AI).
12. júna - Britská premiérka Theresa Mayová sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov na nulu. Spojené kráľovstvo by sa tým stalo prvou členskou krajinou skupiny G7, ktorá v roku 2050 dosiahne nulovú hodnotu emisií skleníkových plynov. Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.
Na archívnej snímke T. Mayová.Foto: TASR/AP
14. júna - Niektoré z najväčších ropných firiem na svete sa po stretnutí s pápežom Františkom zaviazali, že podporia "ekonomicky zmysluplné" zdaňovanie emisií. Skupina spoločností vo vyhlásení uviedla, že vlády by mali zdaňovať emisie v miere, ktorá "minimalizuje dosah na zraniteľné komunity a podporí ekonomický rast".
20. júna - Himalájske ľadovce sa roztápajú dvakrát rýchlejšie než v posledných desaťročiach 20. storočia. Vyplynulo to z novej štúdie vychádzajúcej z nedávno odtajnených družicových záberov z obdobia studenej vojny. Klimatická zmena vedie k výraznému ubúdaniu ľadovcov, čo ohrozuje zásoby vody pre stovky miliónov ľudí v Ázii.
Ilustračná snímkaFoto: TASR/AP
20. júna - Česká republika, Maďarsko a Poľsko počas diskusií o klíme na summite EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie dosiahnuť dohodu týkajúcu sa cieľov klimatickej politiky zo zameraním na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
24. júna - Austrálske mesto Sydney vyhlásilo stav klimatickej núdze a pripojilo sa tým k stovkám samospráv po celom svete, ktoré žiadajú okamžité kroky v súvislosti s klimatickými zmenami.
Veľká nafukovacia lopta v tvare Zeme počas zhromaždenia za klimatické zmeny v Sydney.Foto: TASR/AP
2. júla - Jún 2019 bol v globálnom meradle najteplejším júnom v histórii meraní. Rekordné horúčavy sužovali najmä Európu, kde bolo o dva stupne Celzia teplejšie než obvykle. Globálna teplota bola o 0,1 stupňa Celzia vyššia než hodnota predošlého rekordu pre mesiac jún.
9. júla - Paríž vyhlásil stav klimatickej núdze. Francúzska metropola sa tak pripojila k viacerým svetovým mestám či štátnym parlamentom, ktoré už prijali podobné vyhlásenia.
25. júla – V Paríži zaznamenali nový teplotný rekord, 41 stupňov Celzia. Dovtedajší parížsky rekord z júla 1947 mal hodnotu 40,4 stupňa Celzia. V Belgicku v obci Kleine Brogel namerali historicky najvyššiu teplotu vzduchu 40,6 stupňa Celzia. Nový rekord padol v Nemecku - v Lingene bolo 41,5 stupňa. V holandskom meste Deelen vystúpila teplota na 41,7 stupňa.
Paríž, ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
29. júla - Etiópčania vysadili viac než 200 miliónov stromov, čím pokorili dovtedajší svetový rekord v počte stromov vysadených za jediný deň. Projekt premiéra Abiyho Ahmeda má pomôcť s obnovou scenérie tejto africkej krajiny, ktorú podľa expertov pustošia odlesňovanie i klimatická zmena.
31. júla - Desať najhorúcejších rokov od 19. storočia zažila Británia od roku 2002, keďže vďaka zmene klímy sa zo Spojeného kráľovstva stáva teplejšia a aj vlhkejšia krajina. Oznámila to britská meteorologická služba Met Office. Rok 2014 bol najhorúcejším od začiatku zaznamenávania teplôt v roku 1884. Desať najchladnejších rokov bolo všetkých pred rokom 1964.
2. augusta - Vlnu horúčav, ktorá koncom júla postihla západnú Európu, spôsobilo globálne otepľovanie, za ktoré môže ľudstvo. Podľa výskumu vedeckej skupiny World Weather Attribution (WWA) by bola teplota v krajinách, ktoré zasiahli rekordne vysoké teploty, nižšia o 1,5 až 3 stupne Celzia, keby svet neovplyvňovali človekom spôsobené klimatické zmeny.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
2. augusta - Zmena klímy bola jednou z príčin povodní v Irkutskej oblasti a požiarov na Sibíri. Informoval o tom šéf ruskej Federálnej služby pre hydrometeorológiu a životné prostredie Maxim Jakovenko. K požiarom na Sibíri dochádzalo aj v minulosti v intervaloch od 20 do 50 rokov. Teraz, v dôsledku zmeny klímy a ľudskej činnosti, toto časové rozpätie predstavuje 5-15 rokov.
5. augusta - Júl 2019 bol na celej Zemi najteplejším mesiacom v celej histórii meraní. Ukázali to údaje Služby pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S).
14. augusta - Aktivistka Greta Thunbergová sa vydala z anglického Plymouthu na plavbu do USA, kde sa mala zúčastniť na klimatickom summite OSN. Thunbergová odmietla cestovať lietadlom, ktoré produkuje emisie oxidu uhličitého. Do USA sa plavila na pretekárskej jachte Malizia vybavenej solárnymi panelmi a vodnými turbínami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu.
Na snímke švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová nastupuje na palubu jachty Malizia v prístave juhoanglického Plymouthu 13. augusta 2019.Foto: TASR/AP
14. augusta - Koalícia 22 štátov americkej Únie a siedmich miest oznámila, že sa súdnou cestou bude snažiť zabrániť vláde prezidenta USA Donalda Trumpa, aby spomalila odstavovanie elektrární spaľujúcich uhlie, znečisťujúcich ovzdušie a produkujúcich veľké objemy skleníkových plynov.
9. septembra - Dobrovoľníci združenia Greenpeace Slovensko umiestnili na Hodžovom námestí maketu panvice, znázorňujúcu praženie Zeme v časoch globálneho otepľovania. Touto inštaláciou chceli upozorniť na klimatickú krízu, ktorej planéta aktuálne čelí.
16. septembra – Univerzita Komenského (UK) v Bratislave, Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave a Slovenská akadémia vied (SAV) sa pripojili ku globálnemu klimatickému štrajku. Štrajk podporili aj odborári a tiež 71 mimovládnych organizácií a nadácií.
Na snímke druhý zľava rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček a rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Miroslav Fikar na pochode študentskej iniciatívy Fridays For Future počas globálneho klimatického štrajku v Bratislave 20. septembra 2019.Foto: TASR - Dano Veselský
20. septembra – V Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici sa konal štrajk za klímu. Jeho cieľom bolo upozorniť na klimatickú zmenu. V hlavnom meste sa pochodujúci stretli na Námestí slobody.
23. septembra - Ruský premiér Dmitrij Medvedev podpísal dekrét, ktorým sa jeho krajina formálne pripojila k Parížskej klimatickej dohode z roku 2015. Rusko dohodu síce podpísalo, ale doteraz ju neratifikovalo. Prezident Vladimir Putin koncom júna oznámil, že jeho krajina dohodu ratifikuje.
24. septembra - Generálny tajomník OSN António Guterres po medzinárodnom summite venovanom boju proti klimatickým zmenám informoval, že 77 krajín vrátane Slovenska sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tieto štáty spolu vyprodukujú oveľa menej než polovicu celosvetových emisií CO2 a nie sú medzi nimi najväčší znečisťovatelia - Čína, USA, India, Rusko a Japonsko. Ďalších 70 krajín prisľúbilo, že sa bude viac snažiť.
Na snímke generálny tajomník OSA Antonio Guterres počas prejavu na Klimatickom summite v sídle OSN v New Yorku 23. septembra 2019.Foto: TASR/AP
25. septembra - Klimatické zmeny devastujú moria a zamrznuté regióny Zeme nebývalým tempom, uviedol Medzivládny panel OSN o zmene klímy (IPCC). Pri úbytku permanentne zamrznutej zeme následkom globálneho otepľovania hrozí, že sa do atmosféry dostane ešte viac oxidu uhličitého. Ľadovce v niektorých oblastiach stratia do roku 2100 až 80 percent svojej hmoty. Hladina mora sa môže zvýšiť o 1,1 metra, čo spôsobí problémy 700 miliónom obyvateľov. Niektoré ostrovy budú neobývateľné. Ohrozené sú mestá New York, Buenos Aires, Istanbul, Šanghaj, Bombaj či Jakarta.
25. septembra - Slovensko po prvý raz prispeje do Zeleného klimatického fondu určeného pre klimatické projekty v rozvojových krajinách sumou 1,8 milióna eur. Finančná podpora rozvojovým štátom na projekty súvisiace so zmenou klímy je jedným zo záväzkov parížskej klimatickej dohody.
26. septembra - Rakúsky parlament sa rozhodol vyhlásiť stav klimatickej núdze, čím zaradil boj proti klimatickým zmenám medzi svoje priority.
Rakúsky parlament, ilustračná snímka.Foto: TASR/ AP
4. októbra – Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska (ES KBS) sa pridáva k hlasom, ktoré upozorňujú na klimatické zmeny a varujú pred ich negatívnymi následkami.
9. októbra - Otec britského premiéra Borisa Johnsona sa pridal k environmentálnym demonštrantom, ktorí protestovali v Londýne za ochranu klímy. Premiér Johnson pritom účastníkov protestov vyzval, aby si zbalili svoje marihuanou páchnuce stany a z britskej metropoly odišli.
9. novembra – Nedostatok vody spôsobil, že turistické prehliadky v jaskyni Domica boli počas letnej sezóny bez tradičných plavieb člnmi. "My to veľmi cítime, to globálne oteplenie. Stále je menej a menej vody," konštatoval Ľudovít Gaál zo Správy slovenských jaskýň (SSJ).
Jaskyňa Domica, ilustračná snímka.Foto: TASR – František Iván
3. novembra - Americká herečka a aktivistka Jane Fondová strávila noc vo väzení vo Washingtone po tom, ako ju zatkli už štvrtýkrát za posledné štyri týždne v blízkosti Kapitolu, kde sa zúčastňovala na demonštrácii proti zmene klímy. V súčasnosti 81-ročná filmová hviezda bola jednou z vyše 40 osôb, ktoré zatkla polícia, keď si posadali v átriu jednej z budov patriacich Senátu.
4. novembra - Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od parížskej klimatickej dohody. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo oznámil, že OSN zaslal príslušný oficiálny list, čím sa začal proces odstúpenia, ktorý má trvať rok.
Na archívnej snímke americký prezident Donald Trump.Foto: TASR/AP
25. novembra - Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére opäť dosiahli rekordnú úroveň. Merania Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) potvrdili, že koncentrácia CO2 v roku 2018 dosiahla 407,8 ppm (častíc na jeden milión) v porovnaní so 405,5 ppm v roku 2017.
28. novembra - Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová chce, aby boj s klimatickou zmenou bol zahrnutý medzi ciele menovej politiky.
13. decembra - Lídri EÚ dospeli k dohode, že EÚ sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou. Slovenský premiér Peter Pellegrini potvrdil, že SR podporuje urýchlenie činnosti na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
Na snímke slovenský premiér Peter Pellegrini odpovedá na otázky novinárov pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli 12. decembra 2019.Foto: TASR - Monika Himpánová
15. decembra - Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril sklamanie nad výsledkom klimatickej konferencie OSN (COP25) v Madride. Summit síce vyslovil potrebu prijať nové záväzky týkajúce sa znižovania emisií, nepredstavil však kroky, ako to dosiahnuť. Guterres je napriek tomu odhodlaný zotrvať v úsilí, aby sa v roku 2020 všetky štáty zaviazali robiť to, čo je podľa vedcov nevyhnutné na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, a na to, aby sa teplota nezvyšovala o viac než 1,5 stupňa Celzia.
