< sekcia SEKCIA: Zdravie

Lepra, obávaná choroba minulosti, postihuje ľudí aj v 21. storočí

Aquat Madhek postihnutý malomocenstvom sa dotýka ruky jezuitu Herbera Libela v malomocenskej kolónii Kuelkuac na juhu Sudánu Foto: TASR/AP

Prvé zmienky o lepre sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie.

Paríž 27. januára (TASR) - Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, je príležitosťou uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť.

Aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človeku každé dve až tri minúty; v Indii sa vyskytuje vyše 50 percent prípadov lepry registrovaných na svete. V roku 2013 Svetový deň lepry pripadá na 27. januára.

Nadácia Raoula Follereaua organizuje v dňoch 25.-27. januára tohto roku rad podujatí k Svetovému dňu lepry vrátane zbierok pre potreby nákupu a distribúcie liekov pre postihnutých jednou z najstarších chorôb na svete. Ako uvádza Nadácia Raoul Follereau na svojej stránke, rok 2013 sa nesie v znamení 60. výročia poskytovania pomoci ľuďom postihnutých leprou. Nadácia Raoula Folleraua ďalej uviedla, že 60. výročie Svetového dňa lepry znamená 60 rokov poskytovania lekárskej starostlivosti trpiacim až po ich opätovné začlenenie do spoločnosti, 60 rokov podpory lekárskeho výskumu, ale aj 60 rokov úsilia o informovaní o tejto chorobe a úsilia o prelomenie tabu o nej.

Hansenova choroba, známa pod názvom lepra, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Ročne sa túto chorobou infikuje okolo 250.000 osôb. Lepra, alebo aj malomocenstvo, je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.

Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie i volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.

Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky.

Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.

O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.

Najstaršie písomnosti svedčia, že malomocenstvo bolo oddávna obávaným ochorením a predstavovalo hrozbu pre ostatných ľudí. Postihnutých vyraďovali zo spoločnosti. Takýto prístup zostáva v oblastiach, kde sa choroba vyskytuje, doteraz.

Video: Lepra v Sudáne




Svetový deň lepry bol založený v roku 1954

Svetový deň lepry založil v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete".

V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť."

Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942, zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v štáte Pobrežie Slonoviny.

Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.