< sekcia Žilinský kraj

Seriál o obci Staškov: Najznámejším rodákom je Jozef Kroner

Obec Staškov sa nachádza v severozápadnom kúte Slovenska v Horných Kysuciach. V tomto roku si obec pripomenula 400-rokov od prvej zmienky o obci. Najslávnejším rodákom obce je Jozef Kroner. Na snímke pred obecným úradom má umiestnený pamätník. Starosta obce Ing. Ladislav Šimčisko Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Staškov vznikol ako poddanská dedina na kopaničiarskom práve.

Staškov 22. novembra (TASR) – Najznámejším rodákom z kysuckej obce Staškov je slovenský herec Jozef Kroner (20. marca 1924 – 12. marca 1998). Od roku 1972 organizujú v obci futbalový turnaj na jeho počesť, v roku 2011 otvorili pri železničnej trati zrekonštruovaný jeho rodný dom a v tomto roku otvorili turisticko-náučný chodník Jozefa Kronera.

„Jozef Kroner je náš najslávnejší rodák. To reprezentuje našu obec. Keď už nikto nič nevie, tak keď poviete Kroner, už vedia. Pred pár rokmi vzniklo občianske združenie Spolok rodákov Jozefa Kronera, ktoré veľmi aktívne pracuje a jeho členkou je aj Zuzana Kronerová. Prepojenie je o to silnejšie, že sem Zuzka chodí pomerne často,“ hovorí starosta Staškova Ladislav Šimčisko.

Pripomenul, že na jar v roku 1972 oslovili športoví nadšenci zo Staškova Jozefa Kronera so žiadosťou o súhlas usporiadať futbalový turnaj. „Kroner súhlasil a nechal zhotoviť aj prvý putovný pohár. V roku 2014 sa hral už 43. ročník turnaja, ktorý sa od vzniku stal športovo-spoločenskou udalosťou. Poslednýkrát sa Kroner na turnaji zúčastnil v roku 1997. Po roku 1998 udržiaval tradíciu jeho synovec Janko Kroner a dcéra Zuzana Kronerová,“ uviedol Šimčisko.

Obec Staškov sa nachádza v severozápadnom kúte Slovenska v Horných Kysuciach. V tomto roku si obec pripomenula 400-rokov od prvej zmienky o obci. Na snímke v obci je od roku 2011 zriadený Dom Jozefa Kronera, kde sa herec narodil a žil, 22. novembra 2014. Jeho život približujú vystavené dokumenty a predmety.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Obec podľa neho podala počas uplynulých štyroch rokov niekoľko európskych projektov, spojených s menom Kroner. „Väčšinou sú úspešné. To meno zarezonuje a zaujme aj hodnotiteľov. V prvom projekte s poľskými partnermi sme robili okrem iného z vestibulu kultúrneho domu výstavné priestory. Tento rok sme otvorili šestnásťkilometrový turisticko-náučný chodník Jozefa Kronera, ktorý vedie od obecného úradu až na hranicu s moravskou obcou Horní Lomná. Chodník prechádza okolo novej kaplnky, postavenej tento rok, kaplnky na Jelitove, kaplnky v Kline - na hranici s obcou Horní Lomná a samozrejme aj okolo rodného domčeka Jozefa Kronera,“ vysvetlil staškovský starosta.

S obcou Valašská Bystřice pripravili podľa Šimčiska v rámci projektu Po Kronerovej ceste prvý ročník divadelnej prehliadky ochotníckych súborov. „Kroner bol herec a máme futbalový turnaj, čo niekomu nedáva logiku. Tak sme urobili divadelnú prehliadku. Zúčastnil sa na nej náš divadelný súbor Staškovan, dva české a ďalší slovenský súbor. Prvý ročník prehliadky bol súčasťou Kronerových dní. Už to nevoláme Kronerov pohár, lebo sa usilujeme robiť podujatia počas dvoch víkendov. A už to nie je len futbal, ale aj kultúrne podujatia,“ povedal staškovský starosta.

Pripomenul, že rekonštrukcia rodného domu Jozefa Kronera, ktorý je v správe obecného centra voľného času, trvala jeden rok. Po rekonštrukcii je v ňom dobová a pamätná časť. „Dobová bola vytvorená podľa toho, ako si to pamätala Zuzana Vaňousová-Kronerová. Bola posledným žijúcim súrodencom Jozefa Kronera, zomrela v roku 2013. Pamätná izba je zariadená nábytkom, aký mal Kroner rád počas hereckého života. Sú tu jeho osobné veci – okuliare, šálka na kávu, kreslo, rybárske prúty a rybárske čižmy. Nechýbajú najvýznamnejšie ocenenia. Presná replika Oscara za film Obchod na korze, aj cena za hlavnú úlohu Tóna Brtka v tomto filme. Originálne scenáre – Obchod na korze v angličtine, Fidlikant na streche a aj Kronerov rukopis,“ uviedla sprievodkyňa v rodnom dome Jozefa Kronera Ivona Hejčíková.



Kronerov rodný dom obec odkúpila od Železníc SR za 3300 eur a jeho rekonštrukcia si vyžiadala celkové náklady 40.000 eur. „Obec sa podieľala zhruba polovicou nákladov, polovicu uhradilo ministerstvo kultúry prostredníctvom nadácie Orange a finančné prostriedky venoval aj Josef Simnacher, Slovák žijúci v Nemecku,“ uzatvoril Šimčisko.

Obec Staškov sa nachádza v severozápadnom kúte Slovenska v Horných Kysuciach. V tomto roku si obec pripomenula 400-rokov od prvej zmienky o obci. Na snímke v obci je od roku 2011 zriadený Dom Jozefa Kronera, kde sa herec narodil a žil, 22. novembra 2014. Jeho život približujú vystavené dokumenty a predmety.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


List palatínovi


Prvá písomná zmienka o hornokysuckej obci Staškov sa nachádza v liste z 22. marca 1614, v ktorom majiteľ Budatínskeho panstva Mojžiš Suňog písal palatínovi a majiteľovi Bytčianskeho panstva Jurajovi Thurzovi o pohraničných sporoch.

„V istej chvíli prišli ku mne moji poddaní z Rakovej a Staškova, oznamujúc mi, že už tri razy boli chytení z Poľska (pánov) Komorovských na spustošenie mojich spomínaných obcí a tiež (obce) Vašej Osvietenej milosti zvanej Turzovka,“ cituje z najstaršieho dochovaného dokumentu o Staškove starosta obce Ladislav Šimčisko.

Staškov vznikol ako poddanská dedina na kopaničiarskom práve. Kopaničiarske obce vznikali na Kysuciach už od konca 16. storočia a líšili sa od typických valašských dedín najmä usadlým spôsobom života obyvateľov a niektorými novými povinnosťami voči vrchnosti. Zemepán obyčajne usadil na mieste, kde mala byť vybudovaná nová obec, svojho človeka – lokátora, ktorý mal danú lokalitu doosídliť. Podľa monografie obce Staškov 1614 – 2014, ktorú pri príležitosti 400. výročia vydali Ladislav Paštrnák a kolektív, mohol byť prvým richtárom a lokátorom obce Stanislav (Stašek), pôvodom Poliak. Prvým známym richtárom obce je Pavol Kulik v roku 1620.

Významnou udalosťou v rozvoji obce bola výstavba železničnej trate z Čadce do Makova. Prvý vlak prišiel na stanicu v Staškove 8. júla 1914. „Ráno o 9. hodine prišiel na novovybudovanú železničnú stanicu v Staškove prvý vlak. Bol privítaný značným počtom nadšeného miestneho obyvateľstva, ktoré sa potom celý tento deň na novovybudovanej trase vozilo zadarmo,“ uvádza sa v monografii.

Obec s približne 2760 obyvateľmi zažila podľa starostu najväčší rozmach v 70. rokoch 20. storočia. „Čo sa týka rozvoja počtu obyvateľov, sú to jednoznačne sedemdesiate roky. Vtedy sa tu stavali všetky budovy – obecný úrad, škola, dom smútku. To boli rozhodujúce stavby, ktoré dedinu povzniesli. V budove obecného úradu máme aj kultúrny dom. Zaujímavosťou je, že v ňom bola premiéra filmu Pacho, hybský zbojník za účasti nášho najznámejšieho rodáka, herca Jozefa Kronera,“ pripomenul Šimčisko.

Záujem ľudí o obec zvyšuje dopravná dostupnosť a blízkosť Čadce


Dobrá dopravná dostupnosť a sedemkilometrová vzdialenosť od okresného mesta Čadca je podľa starostu kysuckej obce Staškov Ladislava Šimčiska lákadlom pre ľudí z okolitých obcí, ktorí majú záujem postaviť si v obci rodinný dom alebo získať byt.

„Naši občania môžu cestovať vlakom aj autobusom. V podstate sú za 10 minút v okresnom meste. Je to veľká výhoda. Dnes je dôležité, aby sa človek rýchlo dostal do práce, za oddychom, za kultúrou, za športom. A tieto kritériá Staškov spĺňa,“ skonštatoval Šimčisko.

Podotkol, že paradoxne väčší záujem je o individuálnu bytovú výstavbu ako o nájomné byty. „Máme do 30 nájomných bytov. Ešte plánujeme stavať jednu bytovku, ak sa s tým poslanci obecného zastupiteľstva stotožnia. Nájomné byty máme niekedy aj mesiac neobsadené a nájomcu musíme pohľadať. Ale, keď sme pred dvomi rokmi predali pozemok súkromnej firme, postavila 15 bytov a tie sa odpredali hneď. Obec už pozemky nevlastní, sú v podstate v súkromných rukách. Ľudia však stále chodia a pýtajú sa na pozemky pre výstavbu rodinných domov,“ uviedol staškovský starosta.



Obyvatelia obce majú k dispozícii aj poštu v novom polyfunkčnom dome a zdravotné stredisko s dvomi ordináciami pre dospelých, zubárom, detským lekárom a lekárňou. „Sme radi, že sa tu zatiaľ držia. Lebo viem, že niektoré obce s tým majú problém. Domov dôchodcov zatiaľ nemáme, seniorov umiestňujeme v zariadeniach, ktoré sú v okolí. Začali sme robiť aspoň rozvoz stravy, ktorý využíva 40 až 50 seniorov,“ dodal Šimčisko.

Fotogaléria z obce Staškov




Prvú školu postavili v roku 1802 za budovou rímsko-katolíckej fary


Prvá škola v kysuckej obci Staškov (okres Čadca) bola drevená a postavili ju v roku 1802 za budovou rímsko-katolíckej fary. Dovtedy vyučoval staškovské deti gazda, ktorý vedel čítať a písať. Murovanú školu s dvoma triedami a bytom pre učiteľa postavila obec v roku 1872.

Budovu súčasnej Základnej školy (ZŠ) v Staškove otvorili podľa jej riaditeľky Márie Perďochovej v roku 1961. „V tomto školskom roku máme 16 tried a dve oddelenia školského klubu. Školu navštevuje momentálne 281 žiakov a vyučuje tu 24 pedagógov. Telocvičňu pri škole odovzdali do užívania v roku 1987. V roku 2010 sme areál základnej školy rekonštruovali a modernizovali - budovu sme zateplili, vymenili okná, prerobili kúrenie, elektroinštalácie, podlahy v triedach a toalety. V roku 2011 sme otvorili v areáli školy multifunkčné ihrisko. Od roku 2012 funguje nová školská jedáleň, ktorú sme vybudovali v priestoroch bývalej kotolne,“ povedala Perďochová.

Obec Staškov sa nachádza v severozápadnom kúte Slovenska v Horných Kysuciach. V tomto roku si obec pripomenula 400-rokov od prvej zmienky o obci. Najslávnejším rodákom obce je Jozef Kroner. Na snímke pohľad do triedy základnej školy počas výučby
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Staškovská škola nemá špeciálne zameranie. „Rozširujeme predmety slovenský jazyk a matematika, ktoré považujeme za potrebné aj z dôvodu prijímacích pohovorov na stredné školy. Pri prijímaní našich žiakov na stredné školy máme stopercentnú úspešnosť. V škole máme aj počítačové odborné učebne, jednu mimo bežnej triedy, jednu v bežnej triede. Z projektov Európskej únie sme získali financie aj na učebňu s tabletmi. Pedagógovia sa zatiaľ vzdelávajú v rámci metodicko-pedagogického centra a absolvujú školenia na prácu s tabletom,“ uviedla riaditeľka staškovskej ZŠ.

Doplnila, že v priestoroch bývalej starej školy má ZŠ dielne. „Jedna miestnosť je na prácu s kovom, druhá na prácu s drevom. Dielne sú zastarané, ale veríme, že sa nám ich podarí inovovať. A získať financie v projekte na ich vybavenie modernými prostriedkami,“ dodala Perďochová.



Zdôraznila, že škola má dobrú spoluprácu so Základnou umeleckou školou (ZUŠ) v Turzovke aj s Centrom voľného času (CVČ) zo Staškova, ktorej pedagógovia chodia do Staškova vyučovať klavír a akordeón. „Naše deti tak nemusia cestovať do Turzovky a späť. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj s Centrom voľného času zo Staškova, kde deti trávia čas. V obci pôsobí tiež občianske združenie Pohyb, krása, presnosť, kde naše žiačky – mažoretky úspešne reprezentujú školu a zúčastňujú sa na rôznych súťažiach,“ dodala riaditeľka ZŠ v Staškove.

Oslavy 400. výročia bude pripomínať monografia i nová kaplnka



Obec Staškov sa nachádza v severozápadnom kúte Slovenska v Horných Kysuciach. V tomto roku si obec pripomenula 400-rokov od prvej zmienky o obci. Najslávnejším rodákom obce je Jozef Kroner. Na snímke pred kostolom Navštívenia Panny Márie sa nachádzajú umelecké stvárnené litánie
Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Oslavy 400. výročia prvej písomnej zmienky o kysuckej obci Staškov (okres Čadca) budú podľa starostu Ladislava Šimčiska obyvateľom pripomínať monografia Staškov 1614 – 2014 a nová kaplnka pri prejazde do obce Olešná, zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

„Pri výročí boli rôzne koncerty a kultúrne podujatia. Ale sme radi, že dve veci zostanú ako pamiatka na oslavy. Kniha a kaplnka. Lebo oslavy prejdú, zostane bolenie brucha a nič hmotné nezostane,“ skonštatoval Šimčisko.

Zdôraznil, že myšlienka obnoviť kaplnku v obci dlho rezonovala, lebo starí ľudia boli na ňu zvyknutí. „Dokonca som našiel staré uznesenie zastupiteľstva z roku 1996, keď o tom rozhodovali. Bolo to komplikované plánovaným rozšírením mostu. Technicky to už nebolo možné urobiť na mieste pôvodnej kaplnky, tak sme nad tým miestom na vŕšku postavili modernejšiu kaplnku, ktorú naprojektoval Stanislav Mikovčák. Ľudia tam veľmi radi chodia a je miestom nedeľných prechádzok,“ povedal staškovský starosta.

Monografiu začala obec pripravovať už rok pred oslavami 400. výročia prvej písomnej zmienky. Autori v nej mapujú historický vývoj, cirkevné dejiny, ľudovú kultúru, kultúrny a spoločenský život, školstvo, šport v obci, prírodu a osobnosti obce. Podľa jej zostavovateľa Ladislava Paštrnáka sa monografia zrodila z potreby zosumarizovať do uceleného diela poznatky z rôznych prameňov a rôznych oblastí života. „Žiaľ, nenávratne je stratený archív Obvodného notárskeho úradu v Staškove, do ktorého pôsobnosti spadali v medzivojnovom období obce Olešná, Staškov a Podvysoká. V zbere tak skončilo veľa pramenného materiálu. Podobne to možno konštatovať aj o stratenom origináli obecnej kroniky. Z domácich zdrojov tak zostali len školské kroniky,“ píše v úvode monografie jej zostavovateľ.

Čitatelia sa napríklad dozvedia, že prvé divadlo v obci zahrala staškovská mládež 13. februára 1922. „Bola to hra Kamenný chodníček, s ktorou zožali u obecenstva veľký úspech. V roku 1930 bola za dorast československého Červeného kríža čadčianskeho okresu vyslaná do Prahy odovzdať dar k 80-tym narodeninám prezidenta republiky žiačka zo Staškova Anna Kronerová. Darček vyrobila mládež miestnej organizácie v Staškove,“ pripomínajú históriu autori monografie.

Publikácia zachytáva aj veľkú povodeň v roku 1937: „Na jar v roku 1937 sa rieka Kysuca rozvodnila a zaplavila celý stred obce až po železničnú koľaj, ako to vidieť na snímke, ktorú zhotovil Šimon Kajánek. Ten sa na bicykli vydal po zaplavenej ceste, aby mohol urobiť fotografie na pamäť budúcim generáciám“.